NEZABUDNUTÍ SUSEDIA

V pondelok 9. septembra 2024 sa viac ako stovka slovenských miest a obcí zapojí do organizácie podujatia Nezabudnutí susedia. Tento deň je Slovenskou republikou vyhlásený “pamätným dňom obetí holokaustu a rasového násilia“.  Podujatie v Levoči organizuje Mestské kultúrne stredisko v spolupráci s Mestom Levoča pri pamätnej tabuli, ktorú v roku 2016 osadili na budove Spojenej školy internátnej, kde v minulosti stála židovská synagóga.

 

Podujatia majú vo všetkým mestách jednotnú dramaturgiu, ktorá spočíva v dvoch myšlienkových osiach

– v pripomenutí tragédie mnohých ľudských strát,

– v nádeji, ktorú prinášajú príbehy odvážnych záchrancov židovských životov.

Zámerom iniciátorov podujatia je, aby sa obidve tieto skupiny stali nezabudnutými, našimi nezabudnutými susedmi.

Pozývame vás 9. septembra o 10.00 hod. na Námestie Štefana Kluberta 1.

V Levoči bola židovská komunita pred vojnou významnou súčasťou mesta. V roku 1900 tvorili Židia približne 10 % z celkového počtu 7 000 obyvateľov. Po roku 1938 sa však situácia začala výrazne meniť v dôsledku narastajúceho antisemitizmu a prijímania protižidovských opatrení.

 

Prvé masové deportácie Židov z Levoče sa začali v marci 1942. Dňa 23. marca 1942 zhromaždili príslušníci FS a Hlinkovej gardy v Levoči 83 židovských dievčat z celého levočského okresu a odvliekli ich do zberného tábora v Poprade. O dva dni neskôr, 25. marca 1942, boli tieto dievčatá deportované prvým transportom zo Slovenska do koncentračného tábora Auschwitz.

 

Deportácie mužov z levočského okresu nasledovali krátko nato. Dňa 5. apríla 1942 bol z Levoče deportovaný do koncentračného tábora Majdanek transport židovských mužov, ktorých zhromaždili v Žiline.

 

Deportácie pokračovali v ďalších mesiacoch. Dňa 28. mája 1942 bol z Levoče a Spišskej Novej Vsi vypravený ďalší transport, ktorý zahŕňal 1 032 osôb z levočského a spišskonovoveského okresu. Tieto osoby boli nastrkané do dobytčích vagónov a deportované do Nemcami okupovaného Poľska. Z tohto transportu sa už nikto nevrátil.

Po prerušení deportácií koncom roku 1942 zostalo v Levoči len približne 50 Židov, ktorí boli dočasne chránení hospodárskou výnimkou. V celom okrese žilo s takouto výnimkou približne 120 Židov.

Keď v auguste 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie, Levoču obsadila nemecká armáda a komando nacistickej bezpečnostnej služby. Prestali platiť všetky výnimky, a miestne gestapo, za asistencie miestnych Nemcov, začalo zaisťovať zvyšných Židov a povstalcov. Na jeseň 1944 bolo z Levoče a okolia deportovaných približne 120 Židov do koncentračných táborov, kde mnohí z nich zahynuli.

Poslední Levočania zo židovskej komunity zmizli počas tejto doby, a synagóga, ktorá bola dôležitým centrom židovského života v meste, bola zdevastovaná. Týmto sa definitívne ukončila existencia židovskej komunity, ktorá bola pred vojnou neoddeliteľnou súčasťou Levoče.

Informácie