Skutky telesného, ale aj duchovného milosrdenstva predstavil evanjelista Matúš vo svojom evanjeliu ako kritériá, na základe ktorých bude podľa Ježiša Krista prebiehať posledný súd. (Mt 25,35-36). Medzi skutky telesného milosrdenstva patria najmä tieto: nasýtiť hladných, dávať piť smädným, ujímať sa ľudí bez prístrešia, obliekať nahých (otrhaných), navštevovať chorých, poskytovať pomoc väzňom, pochovávať mŕtvych. V skutočnosti nie je iba sedem telesných a sedem duchovných skutkov, ich počet je „nekonečný“, každý má svoj osobný ráz a príbeh s vlastnou tvárou. Tie vymenované sú skôr len akousi základnou substanciou života a, ak sa ich dotýkajú milosrdné a láskavé ruky, mení sa každý z nich na umelecké dielo.

V dejinách výtvarného umenia sa téma skutkov telesného milosrdenstva objavuje od vrcholného stredoveku, teda koncom 13. storočia v knižných ilumináciách, na portáloch katedrál, tabuľových maľbách, nástenných cykloch. Sugestívne zobrazenia, neraz s mimoriadnou symbolickou výpoveďou, akou je napríklad Caravaggiova tabuľová maľba v Neapole (Pio Monte della Misericordia, 1606 – 1607), predstavujú cestu k spáse, ktorú musí človek uskutočniť, aby potvrdil, že jeho úsilie žiť v duchu kresťanskej viery je autentické.

 

Informácie

Galéria