Aktuality

V depozitári SNM – Spišského múzea v Levoči bola desaťročia uložená busta Cecílie Gonzagy z kararského mramoru. Podľa výskumu  historičky umenia Marty Herucovej je busta veľmi pravdepodobne dielom Donatella, talianskeho sochára, architekta a významného predstaviteľa ranej renesancie.

Cecília Gonzaga bola súčasťou významnej rodiny Gonzagovcov v talianskej Mantove. Narodila sa v januári 1426 a známa je tým, že sa vzoprela vôli otca, ktorý jej dohodol výhodný sobáš. Cecília sa odmietla vydať a ako 19-ročná vstúpila vo februári 1445 do kláštora. Jej portrétna busta, ktorá je značená „OPVS DONATELLI“, sa stala predmetom  výskumu vedeckej pracovníčky Ústavu dejín umenia SAV Marty Herucovej, ktorý začala v roku 2019. Výsledky výskumu, ktoré ukázali, že by mohlo ísť o Donatellovo dielo, publikovala v roku 2021 v prestížnom francúzskom vedeckom časopise Revue de lˈArt.

Unikátny renesančný skvost ukrytý desaťročia v depozitári Spišského múzea

Busta Cecílie Gonzagy sa dostala do zbierok SNM – Spišského múzea v Levoči v roku 1975 z reedukačného ústavu v Spišskom Hrhove, ktorý sídlil v kaštieli Csákyovcov. ,,Keďže doba socializmu nepoznala iný ako štátny majetok, išlo o odovzdanie viacerých predmetov pamiatkovej hodnoty do múzea, a to prostredníctvom hospodárskej zmluvy. Do zbierok múzea vtedy okrem busty bola odovzdaná ďalšia bronzová busta, polychrómované sochy apoštolov z kaplnky kaštieľa a ešte viaceré iné predmety,“ hovorí  bývala riaditeľka múzea v Levoči Mária Novotná. Keď v roku 1981 začala v múzeu pracovať ako historička umenia, dostala za úlohu popísať cca 500 zbierkových predmetov rôzneho charakteru. Vtedy už bola busta zaevidovaná ako dielo neznámeho autora z 19. storočia.

Umelecko-historický výskum a otázky okolo autorstva

O desaťročia neskôr oslovila Mária Novotná Martu Herucovú, aby spracovala v múzeu zbierky 19. storočia na vytvorenie vedeckého katalógu, tzv. Fontes. „Výskum busty prebiehal komplikovane, lebo najprv som skúmala tvorbu sochárov, ktorí sa v 19. storočí špecializovali na neorenesančné diela, a tých nebolo málo, a tiež na falzifikátorov a kopistov renesančných diel,“ spomína Herucová. Keď sa ukázalo, že by mohlo ísť o dielo Donatella, okamžite informovala vtedajšiu riaditeľku, ktorá vzápätí pricestovala do Bratislavy. „Naliehala, aby sme sa čo najskôr stretli. Preto som hneď za ňou vycestovala a ona mi prezentovala výsledky výskumu. „Omráčila“ ma zistením, že v zbierke levočského múzea by mohla byť originálna socha slávneho Donatella. Dokonca, že  v rámci jeho známych diel ide o dielo v mramore a značené ,“ hovorí Novotná. Na svete sa doteraz zdokumentovalo len sedem signovaných Donatellových diel, levočská busta by bola ôsmym. Nesie aj viaceré typické znaky Donatellovej tvorby, ktorým sa autorka výskumu bude podrobne venovať v pripravovanej knihe. Najmarkantnejší je jemný plytký reliéf – rilievo schiacciato, s ktorým prišiel Donatello ako jeden z priekopníkov talianskej renesancie.

V rámci výskumu sa Marta Herucová venovala prepojeniu Gonzagovcov s Donatellom i tomu, ako sa busta mohla dostať do Spišského Hrhova. „Donatello pracoval pre brata Cecílie Gonzagy. Cecília bola zbožná dcéra prvého marchese Mantovy Gianfrancesca I. Gonzagy. Bola veľmi vzdelaná, odmietala sa vydať, čo bolo na tú dobu, v 15. storočí, niečo neslýchané. Radšej chcela vstúpiť do kláštora, čo aj učinila, ale až po otcovej smrti,“ pripomína Marta Herucová. Kaštieľ v Spišskom Hrhove aj s okolitým parkom dal vybudovať Vidor Csáky. Csákyovci boli, podľa slov Marty Herucovej, s Gonzagovcami prepojení v 17. storočí sobášom Hanibala Gonzagy a Barbory Csákyovej.„Príslušníci oboch rodov slúžili na viedenskom cisárskom dvore. Skutočnosti, ako sa busta dostala do kaštieľa, zavial čas, mohol ju získať niektorý z predkov Prof. Moritza Csákyho, s ktorým sme o buste hovorili,“ pokračuje Herucová. Prof. Moritz Csáky je potomkom csákyovskej vetvy, ktorá žila v Spišskom Hrhove do roku 1945. Pamätal si na umiestnenie busty na lodžii. O originalite diela nepochyboval.

Výskum busty trval viac rokov. ,,V roku 2021 som štúdiu o Donatellovej buste v Levoči publikovala v Paríži vo vedeckom časopise Revue de lˈArt, za čo som potom dostala cenu SAV. Mala som o tom dve verejné prednášky – v Bratislave a v Levoči. Následne Dr. Novotná spolu so svojou zástupkyňou Dr. Dášou Uharčekovou Pavúkovou zorganizovali v roku 2022 cestu do Florencie, kde bola okrem iného možnosť prekonzultovať s Dr. Giovannim Serafinim, kurátorom Dómskeho múzea, ktoré má v zbierkach taktiež Donatellove diela, súčasné prístupy k „ošetrovaniu“ renesančných sôch,“ uviedla Herucová. V tom čase bola vo Florencii veľká monografická výstava venovaná Donatellovi, ktorú pripravila pod vedením prof. Francesca Cagliotiho Galleria Degli Uffizi vo Florencii v paláci Strozzi.  Následne riaditeľka múzea navrhla do edičného plánu SNM vydanie monografie v slovenskom jazyku a začala pripravovať podmienky na vystavenie diela. Bustu chcela prezentovať v plánovanej expozícii v kláštore minoritov v rámci výstavy zameranej na rod Csákyovcov a jeho význam v dejinách Spiša, pričom busta by mala svoju extra miestnosť.

Levoča sa stáva ešte príťažlivejším kultúrnym centrom

Aktuálne sa busta nachádza v priestoroch depozitáru múzea, bola konzervátorsky ošetrená a podľa slov Novotnej je v dobrom stave. Navrhuje dielo sprístupniť verejnosti na najvyššej možnej úrovni.  „Myslím, že ako múzeum, tak i mesto a vôbec celá naša krajina budú z toho len profitovať. V kontexte dejín rodu, ktorý toto dielo na Slovensku a na Spiši vlastnil, by v každom prípade mala zostať v múzeu v Levoči. Musíme si uvedomiť, že Levoča, tak ako celé Slovensko, získala týmto objavom unikát, za ktorým kultivovaná verejnosť chodí, nie naopak. Levoča je dnes známa najmä oltárom Majstra Pavla, ale odteraz ju v kultúrnom svete bude zviditeľňovať aj táto portrétna busta krásnej mladej a vo svojej dobe výnimočnej ženy Cecílie Gonzagy, ktorú zrejme vytvoril pred polovicou 15. storočia Donatello,“ dodala Mária Novotná.

Múzeum pripravuje sprístupnenie busty v expozícii

Po medializácii objavu pocítilo levočské múzeum intenzívny záujem o dielo.

„Busta Cecílie Gonzagy sa nepochybne stala najznámejším zbierkovým predmetom na Slovensku. Zvýšený mediálny záujem nás na jednej strane teší, no zároveň sme veľmi opatrní, aby na verejnosť neunikli informácie, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť tohto unikátneho diela,“ povedal vedúci oddelenia odborných činností SNM – Spišského múzea v Levoči Jozef Kušnír. Busta sa podľa jeho slov aktuálne nachádza na území mesta, no z dôvodu bezpečnosti je jej umiestnenie prísne utajené a ani väčšina zamestnancov múzea nevie, kde presne sa nachádza. „Prezradiť môžeme len to, že je uložená vo vhodných podmienkach a v zabezpečených priestoroch, kde čaká na svoju prezentáciu v expozícii múzea,“ hovorí Jozef Kušnír. Bustu Cecílie Gonzagy plánujú sprístupniť na jeseň v tomto roku, teda 50 rokov od jej nadobudnutia do zbierok múzea. „Sprístupnenie takého vzácneho exponátu verejnosti si prirodzene vyžaduje prijatie náležitých bezpečnostných opatrení, aby sme predišli všetkým eventuálnym hrozbám. Preto pri analýze rizík a návrhu bezpečnostných riešení budeme rozhodne spolupracovať so špecializovanou spoločnosťou, ktorá má v tejto oblasti patričné skúsenosti,“ pokračuje. Súčasťou sprístupnenia busty by mala byť odprezentovaná aj publikácia. „Domnievame sa, že Donatellova busta zo zbierok nášho múzea, ktorá na Slovensku prakticky nemá obdobu, môže veľmi priaznivo ovplyvniť kultúrny turizmus v Levoči i v širšom regióne,“ dodal na záver.