Aktuality
Študentky Strednej pedagogickej školy sa stretli po 60 rokoch. Spomínali, ako maľovali s Ertékešom
V júni sa po 60 rokoch stretli študentky Strednej pedagogickej školy v Levoči. Škola vtedy sídlila na Kláštorskej ulici a viedol ju riaditeľ Mikuláš Vira. Triednou učiteľkou dievčat, ktoré ako prvé študovali učiteľský odbor štyri roky, bola Helena Michalková.
Do prvého ročníka v roku 1959 nastúpilo 29 dievčat z celého Východného Slovenska. Tie, ktoré pochádzali z ďaleka, bývali na internáte pri Kostole Ducha svätého. Po skončení školy sa stretávali pravidelne, na posledné Ad revidendum po 60 rokoch ich prišlo 12. „Mala som 22 rokov, keď som sa stala ich triednou učiteľkou, bol to môj prvý ročník,“ priblížila triedna učiteľka Helena Michalková. Dievčatá povinne študovali hru na hudobnom nástroji, mali dokonca triednu kapelu. Mnohé sa venovali športu. „Športovala som za Slovan Levoča, hrala som basketbal a hádzanú. Všetky sme sa venovali atletike,“ povedala Anna Krušpierová. Prax študentky absolvovali v materských školách, ktoré kedysi sídli v terajšej budove Mestského úradu, tiež v budove Spojenej školy internátnej Jána Vojtaššáka, aj v materskej škole ns Železničnom riadku. „Mala som rada výtvarnú výchovu a maľovali sme s Júliusom Ertékešom,. Bol veľmi ľudský, dobrý človek,“ priblížila Alžbeta Čajová, „po skončení školy sme absolvovali pohovory s vedúcim odboru školstva a ten nám vybral pracovisko.“ Voľného času nemali veľa, no rady ho trávili prechádzkami po Schiessplatzi. „Na námestí bolo korzo, kde sme sa hodiny prechádzali, smiali a rozprávali. Chodievali sme do cukrárne U Bakalky v terajšom Bergeráku, ktorá bola výborná. Na čaj o piatej sme chodili do Levočáku, do kina na povolenku. Levoča je srdcová záležitosť, krásne prostredie, meštianske domy, pamiatky… Levoča je nezabudnuteľná,“ dodala Mária Halaganová.
Všetky absolventky po celý život zotrvali v školstve a venovali sa vzdelávaniu. Na stretnutí sa pozhovárali v severnom parku a dali si spoločný obed.