Aktuality

Levoču pred oslobodením okupovali nemeckí i maďarskí okupanti, koncom januára uplynie 79. rokov od jej oslobodenia 1. Československým armádnym zborom. Skúmaniu týchto dejinných udalostí a edukácii o nich sa dlhodobo venuje Občianske združenie Prešovský klub vojenskej histórie Dukla, ktorého štatutárnym zástupcom je Daniel Hurai. V rámci projektu Živá história zorganizoval klub v roku 2020 simulované boje o oslobodenie Levoče a jej okolia v Spišskom Hrhove a pred vstupom do mesta, v blízkosti kaplnky na tzv. Starej hrhovskej ceste, medzi nemeckým Wehrmachtom, Maďarskou kráľovskou armádou a 1. Československým armádnym zborom. Ako prebiehalo oslobodenie nášho mesta a prečo stále panuje naratív, že nás oslobodila Červená armáda, sa dozviete v rozhovore.

Čomu sa vaše OZ venuje?

Naše OZ Prešovský klub vojenskej histórie Dukla vzniklo pred 15 rokmi z iniciatívy záujemcov o vojenskú históriu. Prvotne to bolo o tom vziať si do rúk nejakú zbraň, také chlapčenské obliekanie sa do uniformy, zabehať si na rekonštrukcii bojov a podobne. Časom to začalo prerastať do spoluprác s rôznymi inštitúciami, ako sú múzea a samosprávy. Participovali sme na rôznych muzeálnych výstavách, začali sme sa venovať bádateľskej činnosti. Hra na vojakov postupne prešla do profesionálnej roviny, keď po 15 rokoch spolupracujeme s celou Vyšehradskou štvorkou, participujeme na rôznych európskych projektoch, podieľame sa ako odborný dozor aj ako komparz na rôznych filmových projektoch, venujeme sa publikačnej činnosti, odbornému poradenstvu, historickým výkladom. Naším poslaním je nielen osveta – ozvena histórie 1. a 2. svetovej vojny, ale aj hovoriť s verejnosťou o udalostiach, ktoré sa odohrali pri oslobodzovaní bývalého Československa. Je to téma, ktorá sa v školách učí len okrajovo a konkrétnejšie informácie sa často vyskytujú len v odbornej literatúre. My sa to snažíme robiť interaktívnou a populárnou formou, ako sú napríklad Živé histórie s rekonštrukciami bojov, fyzickými prezentáciami zbraní a uniforiem, ale aj prednáškami a školeniami.

Čo vás motivovalo venovať sa v klube práve udalostiam oslobodenia Levoče a okolia v roku 1945?

K tejto téme je zverejnených veľmi málo informácií. V Levoči a okolí neprebiehali najťažšie boje z perspektívy oslobodzovania Slovenska. Žijem v Levoči 8 rokov a začalo ma to regionálne zaujímať. Pracovali sme na publikácii, vďaka čomu sme sa dostali k informáciám, ktoré nikdy neboli zverejnené, získali sme exkluzívny prístup k dokumentom, ktoré nikto nikdy nepublikoval, tak sa nám ukázali nové obzory aj množstvo nových poznatkov o oslobodzovaní Spiša v roku 1945. Jedným z týchto poznatkov je aj podrobný popis oslobodzovacích bojov o Levoču.

Kto teda oslobodil Levoču a okolie v roku 1945 od nemeckých a maďarských okupantov?

Bývalý režim výrazne potláčal zásluhy 1. Československého armádneho zboru a často jeho bojové úspechy pri oslobodzovaní bývalého Československa pripisoval príslušníkom Červenej armády.

Samozrejme, aj 1. Československý armádny zbor bol zaradený do štruktúr Červenej armády, nemôžeme znižovať zásluhy a utrpenie, ktoré si tu zažila Červená armáda. Svojím spôsobom môžeme byť Sovietom vďační, že sa mohla sformovať takáto jednotka z občanov bývalého Československa, ďaleko v Sovietskom zväze a mohla sa prebojovať na svoje územie. No tiež musíme vrátiť česť a slávu príslušníkom 1. Československého armádneho zboru za ich nespochybniteľný prínos počas oslobodzovacích bojov. Jedným z týchto zabudnutých pomníčkov je aj Levoča!

Akú úlohu mala Levoča pre Nemecko počas 2. svetovej vojny?

Levoča bola multietnické  mesto, stretali sa tu národnosti nemecká, maďarská, slovenská a mnohé iné. Boli tu nemeckí aj maďarskí režimisti, mali podporu aj zázemie. Okrem frontových udalostí nemalo mesto veľký strategický význam. Čím viac sa blížil front, tým viac sa tu sústreďovali rôzne nemecké jednotky. V Levoči bola veľká nemocnica. Počas celého trvania vojny liečila bojovníkov z východného frontu alebo tuzemských frontov. Levoča bola takisto križovatkou ciest, čiže mala istý strategický význam. Bolo tu silné vojenské zázemie, pôsobili tu vojenské pluky Slovenskej armády, boli tu aktívne kasárne a dobré materiálne vybavenie. Nemcom to vyhovovalo.

Československý armádny zbor pozostával z 3 samostatných pechotných brigád, ktoré sa formovali od roku 1942 a v Levoči po oslobodení v prvej polovici februára vznikla 4. samostatná brigáda Československého armádneho zboru, kde boli verbovaní miestni, ktorí pôsobili v partizánskych skupinách, povstalci, ktorí sa po oslobodení vrátili z hôr, aj tí, ktorí dovŕšili vek, keď už mohli byť odvedení. 4. brigáda ďalej pokračovala s oslobodzovaním naprieč bývalým Československom.

Ako teda vyzeralo oslobodenie Levoče a jej okolia?

Prvým predpokladom bojov bolo ukončenie Karpatsko-duklianskej operácie 28. 10. 1944 po potlačení SNP. Všetky jednotky prešli do dočasnej obrany. Potrebovali sa reorganizovať, dovybaviť a podobne. V druhej polovici januára sa dali opäť na pochod. Začalo to oslobodením Prešova a Bardejova útvarmi Červenej armády aj 1. Československého armádneho zboru. Neskôr sa bojové úseky rozdelili a 1. Československý armádny zbor dostal úsek, v ktorom sa nachádzala aj Levoča. Sovietske vojská sa posunuli južnejšie – popod Branisko, smer Krompachy a Spišská Nová Ves. 1. Československý armádny zbor postupoval v smere od Sabinova na Nižný Slavkov a Vyšný Slavkov a v smere od Prešova na Široké a za Branisko, tlačili sa na Levoču a neskôr Kežmarok. Prvotný plán Nemcov bol opevniť sa na Branisku, ale vzhľadom na to, že Červená armáda postupovala príliš rýchlo, sa Nemci báli obkľúčenia a vytvorili si obranný bod pred Levočou. Boje prebiehali na Branisku, ďalšie v Nižnom a Vyšnom Slavkove, kde prebiehali štyri silné bojové dni. Nemci tam mali skúsených vojakov a boli dobre vybavení ťažkou technikou, kompletne zamínovali celý priestor. Postupne sa naše jednotky prebojovali až na hrádzu Levoče, ktorá bola skutočne veľmi dobre opevnená a zamínovaná. Bojové strety nastávali priebežne od Klčova, cez Spišský Hrhov až pred Levoču. Spišské Podhradie bolo oslobodené bez vážnejších bojov. Prvý ostrejší stret nastal pri Spišskom Hrhove, kde Nemci strategicky pripravili ťažké guľomety. Veliteľ jednej z bojových jednotiek, poručík Tyrichter, veľmi šikovne a neštandardne použil na likvidáciu guľometov protitankové delá a určil skupiny, ktoré dobyli tieto obranné postavenia s minimálnymi stratami.

Hneď z 25. na 26. januára 1945 boli smerom na Levoču poslané ďalšie jednotky. Postupovalo sa po tzv. starej harhovskej ceste. Postupujúce jednotky tu narazili na veľmi silnú nemeckú obranu, mínové polia, mechanické prekážky. Nemci tam mali guľometné hniezda aj nastrelené delostrelectvo. Naši tvrdo narazili. Keď došli po kótu 642, tzv. Kaplnku, museli ustúpiť späť pred Spišský Hrhov. Skúšali delostreleckú paľbu aj paľbu z ťažkých guľometov. Nedarilo sa im prebojovať sa, poveternostné podmienky boli veľmi náročné. Týmto tlakom aj tlakom Červenej armády z juhu a ďalších jednotiek 1. Československého armádneho zboru v smere od Závady a Levočskej doliny sa Nemci museli stiahnuť z obranných postavení aj z Levoče a ráno 27. januára 1945 približne o 9.00 hod. sa dostali naše jednotky do Levoče. Tým sa považovala Levoča za oslobodenú.

Kam ďalej putovali naši vojaci? 

Smerom na Kežmarok, popod Tatry. Ďalšie bojové operácie začali prebiehať okolo Važca až pred Liptovský Mikuláš, kde sa veľmi tvrdo bojovalo ďalšie dva mesiace. Pre naše jednotky to bolo porovnateľné s Karpatsko-duklianskou operáciou. Keď sa v marci podarilo oslobodiť Liptovský Mikuláš, pokračovali k Malej Fatre, pre horské podmienky to bolo veľmi náročné. Ďalej sa už všetky jednotky točili smerom na Českú republiku a začalo oslobodzovanie Moravy. Koniec vojny ich zastihol na hranici Moravy a stredných Čiech a vybrané jednotky potom došli až do Prahy.

Existujú z tohto obdobia nejaké dobové fotografie?

Originálne dobové fotografie z obdobia oslobodzovacích bojov z Levoče sa nám, bohužiaľ, nájsť nepodarilo. No máme k dispozícii fotografie našich vojakov z priestoru Braniska, z Popradu a Važca. Určite nejaké fotky z Levoče z roku 1945 existujú, som presvedčený, že aj Levočania majú fotografie z oslobodzovania. Ak by bol niekto ochotný poskytnúť náhľad na takéto fotografie, mohol by kontaktovať redakciu.

Pracujete na projekte Živej histórie aj v súčasnosti?

V roku 2020 sme robili Živú históriu oslobodenia Levoče a okolia. Pointa bola, aby sa verejnosť stretla s postupujúcou československou armádou. Boli tam chlapci z Česka, Slovenska a Poľska oblečení v historických uniformách. Mali sme originálnu techniku, ktorá sa na tomto území dokázateľne nachádzala a predstavovali sme postup od Spišského Hrhova, presun pešo až do samotnej Levoče. Nasimulovali sme pre divákov slávny boj o most v Spišskom Hrhove a likvidáciu guľometných postavení. Presunuli sme sa na kótu Kaplnka, kde sa predstavil simulovaný boj medzi nemeckým Wehrmachtom, Maďarskou kráľovskou armádou a 1. Československým armádnym zborom.

Tento rok v januári sme zorganizovali Živú históriu v obciach Nižný a Vyšný Slavkov. V obci Nižný Slavkov sa nám podarilo osadiť pamätnú tabuľu 1. Československému armádnemu zboru. Keďže nás v roku 2025 čaká 80. výročie oslobodenia mesta,  veľmi radi by sme opäť priblížili verejnosti nejakú epizódu z oslobodzovacích bojov. Rovnako by sme v Levoči radi osadili pamätnú tabuľu príslušníkom československej vojenskej jednotky. V Levoči máme pomník padlým hrdinom, ktorý bol postavený na rozkaz sovietskeho vojenského veliteľa mesta pre sovietskych príslušníkov Červenej armády. To nás trošku hnevá, že tu neostala žiadna pečať našich vojakov, našich predkov. Chceli by sme, aby sa k pamätníku doplnila aj nová pamätná tabuľa alebo iný monument, ktorý by to pripomínal.