Aktuality

Michaela Babejová, ktorá získala národnú cenu Učiteľská osobnosť Slovenska 2023, je rodáčkou z Levoče. Momentálne pracuje na Základnej škole v Budimíri. Do oceňovania bolo tento rok zaslaných vyše 1500 nominácií z celého Slovenska. Odborná porota udelila výhru Michaele Babejovej aj pre jej mimoriadne vnímavý a citlivý prístup k vzdelávaniu detí.

 

 

Michaela, blahoželám, stali ste sa Učiteľskou osobnosťou Slovenska za rok 2023. Mohli by sme si priblížiť, kde pracujete, na akej škole pôsobíte? 

Ďakujem za blahoželanie, aktuálne pôsobím už 7 rokov na Základnej škole s materskou školou v obci Budimír. Táto dedinka má približne 1300 obyvateľov a nachádza sa asi 12 kilometrov od Košíc v smere na Prešov.

Čítala som, že už pri pracovnom pohovore vás zaujalo prostredie a prajné vedenie, ktoré podporuje učiteľov. Je to tak? 

Áno, je to tak. Vedenie školy i celkový duch školy nám učiteľom vytvára veľký priestor pre vlastný vklad, pre tvorivosť, nekonvenčnosť, pre slobodu i zodpovednosť zároveň. Práve toto ma na našej škole očarilo už v momente, keď som tam bola na pracovnom pohovore. „Toto je miesto, kde chcem pracovať,“ vravela som si vtedy a vravím si to isté i dnes. Veľká miera slobody učiteľa, dôvera v jeho schopnosti i zodpovednosť s tým spojená. Už aj e-mail, ktorý bol pozvánkou na stretnutie týkajúce sa výberového procesu, bol písaný s veľkou úctou k učiteľskému povolaniu, k budúcemu potenciálnemu učiteľovi a bolo z neho cítiť skutočný, úprimný záujem o hľadanie najlepšieho záujmu žiakov. Pani riaditeľka v ňom zvlášť zdôrazňovala, že jej záleží na kvalite učiteľov, a preto výberový proces pozostáva z viacerých kôl.

Kde u vás vznikla túžba stať sa učiteľkou? 

Som klasický prípad dieťaťa, ktoré už v šiestich rokoch vedelo, kým bude. Prirodzene ma to tiahlo k učiteľskému povolaniu. Rétorika, ktorá sa týkala učiteľov u nás doma, bola vždy pozitívna. Hoci žiadnych učiteľov v rodine nemáme, hovorilo sa o nich vždy s rešpektom a úctou. Zároveň som si neskôr veľmi rada čítavala príbehy Anny zo Zeleného domu, čo ma ďalej viedlo a formovalo. Je to úsmevné, Anna učila na vidieckej škole rovnako, ako učím dnes ja, mala podobnú farbu vlasov, ako mám ja, prežívala vo veku 12 až 14 rokov podobné radosti i starosti ako ja. Bol mi blízky jej spôsob uvažovania a nazerania na svet, takže som sa s ňou ľahko stotožnila. Po univerzite som už ako učiteľka nastúpila na školu, na ktorej som obklopená ďalšími skvelými učiteľmi, mojimi kolegyňami a kolegami, a i to je ďalšia skutočnosť, ktorá ma denne v tom, že som na správnom mieste, utvrdzuje.

Študovali ste na strednej škole v Levoči? 

Áno, študovala som na Gymnáziu Janka Francisciho – Rimavského v Levoči a mám na tieto svoje študentské roky iba tie najkrajšie spomienky.

Kto vás nominoval na ocenenie Učiteľská osobnosť Slovenska 2023? Ako prebiehala súťaž? 

Nominácie na ocenenie môže podávať prakticky ktokoľvek – verejnosť, žiaci a ich rodičia, kolegovia či vedenie školy, príbuzní učiteľa. Ja som dostala viacero nominácií – od rodičov aktuálnych aj bývalých žiakov i od kolegov. Ľudia zasielajú nominácie, teda návrhy na to, kto si podľa ich názoru zaslúži ocenenie získať. Nominácia obsahuje popis toho, prečo si to daný človek myslí a čím je daná učiteľka či daný učiteľ výnimočný. Následne CEEV Živica oslovuje nominovaných učiteľov s informáciou o tom, že boli nominovaní a v prípade, že učiteľ nomináciu prijme, zašle im svoj učiteľský príbeh a informácie o tom, na akých pilieroch stavia svoju prácu. Na základe týchto formulárov vyberá 11-člennná odborná porota TOP 30 učiteľských osobností Slovenska. Porotu tvorí okrem iných hlavná školská inšpektorka, analytik z Centra vzdelávacích analýz, zástupcovia rôznych organizácií, napr. UNICEF, CEEV Živica, pedagogických fakúlt a ďalší. Už skutočnosť, že som sa dostala do TOP 30, som považovala za veľké ocenenie. Následne sa porota stretne znova a vyberie TOP 10 učiteľských osobností Slovenska. Nasleduje návšteva učiteľov v triede, na vyučovaní a 3-dňové sústredenie naplnené odbornými diskusiami, zdieľaním dobrej praxe a rozhovormi medzi nominovanými učiteľmi a porotou. Porota na konci tohto procesu vyberie učiteľa alebo učiteľku, ktorí získajú ocenenie Učiteľská osobnosť Slovenska. Výsledky zostávajú utajené a meno laureáta je zverejnené až v rámci slávnostného galavečera v Bratislave. V tomto roku sa tejto cti dostalo mne.

Ako ste sa cítili, keď ste vyhrali?

Bezprostredne po vyhlásení výsledkov som cítila prirodzené dojatie a veľkú radosť. Ocenenie som prijala s vďačnosťou a pokorou zároveň. Budem sa usilovať múdro nakladať s pozornosťou, ktorú ocenenie prináša, aby som šírila ďalej myšlienky, ktorým sama verím a ktoré majú podľa mňa potenciál meniť veci k lepšiemu.

Ako to vnímalo vaše okolie? 

Keď som v pondelok po získaní ocenenia prišla do práce, v triede ma okrem mojich detí čakali aj ich rodičia. Pripravili mi nádherné privítanie a oslavu ako prekvapenie. Zložili mi báseň, upiekli tortu, darovali obrovskú kyticu, venovali slová ocenenia. V tomto období i všeobecne cítim veľkú podporu zo strany mne najbližších ľudí, mojich žiakov a ich rodičov, vedenia školy, kolegov i celkom neznámych ľudí.

Akú úlohu podľa vás má učiteľ v súčasnosti? 

Deti potrebujú byť obklopené láskavými a trpezlivými dospelými, rovnako ako to bolo pred 100 rokmi, tak je to i dnes a bude to tak i v budúcnosti. Učiteľ by preto mal byť takýmto múdrym, zrelým a spokojným človekom, ktorý je oporou a prirodzeným vzorom pre deti. Snažím sa nazerať na rolu učiteľa predovšetkým cez optiku žiaka a dieťaťa ako takého.

Povedali ste zaujímavú vec, že deti sú rovnaké ako pred 100 rokmi a budú rovnaké aj o 100 rokov z hľadiska potrieb. V dnešnej dobe však sa často tvrdí, že deti sú úplne iné ako kedysi. Je to naozaj tak, že dieťa stále potrebuje oporu a láskavé vedenie. Ovplyvňujú vašu prácu aj technológie, s ktorými dnes deti bežne pracujú?

Keď som deťom nedávno povedala, že som staršia ako Google, neverili mi. (smiech) Učiteľ sa musí prispôsobovať potrebám detí a deti sa prispôsobujú potrebám svojej doby. Musíme reagovať na nové technológie, ako je umelá inteligencia (AI) či iné. Ja sama sa v tomto smere ešte vzdelávam, aby som vedela byť kvalitným sprievodcom i pre deti.

Ste triednou učiteľkou žiakov na prvom stupni. Vaša trieda vstúpi v septembri do 4. ročníka. Akí sú vaši žiaci?

Sú to veľmi empatické, citlivé, vnímavé, starostlivé, zodpovedné, samostatné, rozhľadené deti, ktoré kráčajú svetom s otvorenou mysľou i srdcom.

Ešte stále sa žiaci počas veľkej prestávky chodia prechádzať v kruhu, ako to bolo za čias, keď som bola žiačkou ja?

V kruhu sa neprechádzame. Máme ale k dispozícii rozľahlú školskú záhradu, tak v dobrom počasí trávime veľkú prestávku tam. Sedíme na lavičkách a rozprávame sa o bežných veciach i o hlbších myšlienkach. Je to príjemný, neformálny čas, ktorý nám pomáha budovať a prehlbovať vzťahy.

Učiteľ na prvom stupni nielen učí deti nejaké predmety, je jeho celodenným sprievodcom, pomáha im zvykať si na nové prostredie či režim školy. 

V momente, keď dieťa prechádza bránou školy a prahom našej triedy, potrebuje mať pri sebe stabilnú osobu, ktorá mu pomôže cítiť sa istejšie v novom prostredí a ktorej môže dôverovať.

Vaši žiaci píšu listy spolužiakom, ktorí sú napríklad chorí a chýbajú v škole. Ako vznikla táto aktivita? 

Táto aktivita vznikla úplne spontánne a s nápadom prišli samotné deti. Rozprávali sme sa o tom, ako sa prejavuje priateľstvo v našich vzťahoch. Ako vyzerá dobrý priateľ? Prečo je dobré nadväzovať, budovať a prehlbovať priateľstvá? Ako by sme mohli prejaviť priateľstvo? Deti odpovedali, že môžu priateľa privítať po príchode do triedy objatím. Alebo mu pomôcť preniesť si tašku zo šatne do triedy. Ak sa v triede udeje podobná situácia, zachytávam ju a poviem: Aha, Paťko, toto bol prejav priateľstva. Deti si v nadväznosti na túto životnú zručnosť začali sami písať listy pre chýbajúcich spolužiakov. Hoci išlo niekedy iba o krátkodobú absenciu, vidím, že deti majú medzi sebou navzájom vybudované silné väzby. To je pre mňa veľmi dôležité: aby sa deti cítili dobre, v bezpečí a prijaté.

Čo deti píšu v týchto listoch?

Listy vyzerajú rôzne, nechávam to na samotných deťoch. Ide predovšetkým o povzbudzujúce a podporujúce správy. Vyjadrujú, že im spolužiak v triede chýba, želajú mu skoré uzdravenie a tešia sa na jeho návrat. Udržiavajú tak medzi sebou pocit spolupatričnosti a starostlivosti aj vtedy, keď niektorí nemôžu byť fyzicky prítomní. Je potešujúce pozorovať, ako deti vyvinú nezištnú aktivitu navyše iba preto, aby niekoho potešili.

Ako reagovali choré deti na tieto správy?

Boli dojaté, keď dostali pozdravy od spolužiakov. Niektorí po svojom súrodencovi dokonca poslali na list aj odpoveď.

Aké prístupy používate vo svojej práci?

Je mi blízka metodika vysoko efektívneho učenia Susan Kovalikovej, ktorá systematicky rozvíja životné zručnosti. Dnes totiž nevieme, čomu sa budú naše deti v živote venovať či kde budú pracovať, ale komunikačné zručnosti, kultivovaný prejav, zodpovednosť, čestnosť, proaktivitu, vytrvalosť a trpezlivosť, schopnosť spolupracovať v tíme a podobne, budú potrebovať bez ohľadu na to, akému povolaniu sa budú venovať. Ak budú čestnými, zodpovednými, láskavými a vnímavými ľuďmi, budú zaiste úspešní v osobnom aj pracovnom živote.

Ako spolupracujete s rodičmi vašich žiakov?

Máme klasické rodičovské združenia, ale občas i netradičné, napríklad spoločný piknik. Konzultácie realizujeme prevažne vo forme ŽUR – stretnutia v trojici žiak, učiteľ, rodič. Je to nápad kolegu Dávida Králika, ktorým som sa inšpirovala. Keď sa rozprávame o dieťati, zdá sa mi voči nemu fér, ak je na stretnutí prítomné i ono. Prebieha to tak, že si pomenujeme, čo sa nám podarilo za predchádzajúce obdobie a čomu sa chceme spoločne v nasledujúcom období venovať. Dieťa má výrazný priestor na sebahodnotenie.

Spomínali ste, že vaša škola ponúka podporné prostredie pre učiteľov. Akú podporu cítite od slovenskej verejnosti?

Zrejme sa pýtate na postavenie učiteľa na Slovensku. Každý jeden z nás môže prispieť k jeho zlepšeniu. I ja ako učiteľ môžem prispieť k zvýšeniu sociálneho statusu učiteľa, pretože môžem oceniť kolegyňu či kolegu. Z pozície rodiča môžem učiteľke či učiteľovi svojho dieťaťa poďakovať za konkrétne pozitívne veci, ktoré si v jeho práci všimnem. I týmto spôsobom prinášam pozitívnu zmenu.

Ešte na záver otázka k Levoči. Ako naše mesto vnímate?

S mnohými miestami v meste ma sa mi spájajú krásne spomienky. Zakaždým, keď sa vraciam do Levoče, poviem si, že je to kúzelné, malebné miesto.

Vzali ste do Levoče aj svojich žiakov?

Áno, boli sme tu na školskom výlete. Užili si, že mohli spoznať, odkiaľ pochádza ich pani učiteľka. Ukázala som im moje najobľúbenejšie miesta a porozprávala o zážitkoch, ktoré sa mi s nimi spájajú.

Ďakujem veľmi pekne za zaujímavý a príjemný rozhovor. 

Galéria