Aktuality

Pri príležitosti piateho výročia úmrtia dlhoročného pedagóga výtvarného odboru levočskej Základnej umeleckej školy, zakladateľa a riaditeľa ZUŠ v Spišskom Podhradí, umelca a organizátora medzinárodného plenéra Meditácie v Spišskom Jeruzaleme v Spišskej Kapitule Petra Krupu a k jeho nedožitým osemdesiatym narodeninám bola v Mestskej galérii v Spišskom Podhradí otvorená výstava. Pre mnohých jeho vtedajších levočských žiakov, dnes architektov, urbanistov, výtvarníkov, ale i bábkohercov či hercov, môže byť návšteva tejto výstavy pripomenutím si umelecky výnimočne tvorivej osobnosti svojho pedagóga.

Kurátorom výstavy Transcendentná krajina Petra Krupu st. je ten najpovolanejší – jeho syn, študent, výtvarník, kolega aj interpret celého diela – Peter Krupa mladší. Bolo pre neho jednoduché usporiadať výstavu tak rozsiahleho autorovho umeleckého diela? Na otázky odpovedal po otvorení výstavy v galérii Mestského kultúrneho strediska v Spišskom Podhradí.

1. K. ml.: „Výstava v našej spišskopodhradskej  galérii by mohla mať mnoho podôb, nie je podmienená výhradnému výberu, ktorý by vystavené diela komponoval do uzavretých väzieb. Výstava nie je úzko vymedzeným kurátorským konceptom a neašpiruje ani na analýzu či syntézu tvorby Petra Krupu. Mohli by tu byť zastúpené ďalšie diela odlišných disciplín z mimoriadne tvorivého a plodného života, i iných matérií – keramiky, prútia, dreva… tie sú v galérii zastúpené náznakom. Jubilejnú výstavu Petra Krupu by mohla zastupovať aj výstava, ktorá by mapovala absolventov, otcových žiakov, ktorých formoval celé generácie, ktorí sa k nemu hlásia a sú súčasťou našej rodiny. Mnohí z nich, ak chceme hovoriť o krajine v užšom zmysle, sú profesionálni architekti, urbanisti.“

Diapazón jeho umeleckých aktivít bol nevýslovne rozsiahly.

1. K. ml: „Venoval sa maľbe, grafike, fotografii, sochárstvu, drevorezbe, keramike, tvoril prútené objekty. Médiá v tvorivom procese kombinoval. Výnimočné úspechy na medzinárodnej úrovni dosiahol v bábkovom divadle. Venoval sa bábkoherectvu, tvorbe bábok, scénografii, divadelnej réžii i scenáristke. Pre početnosť a rozmanitosť realizácií nie je možné všetky spomenúť. Nemožno obísť ani divadlo a jemu blízku postavu Majstra Pavla v divadelnom spracovaní podľa literárnej predlohy dnes už nebohého majstra Jána Milčáka alebo ilustrácie do jeho knihy Rezbár. Grafickou skratkou dal podobu mestským mapám Levoče, Spišského Podhradia, zaoberal sa vizuálnou semiotikou, typografiou. Po prevrate vytvoril expozíciu prvého Učiteľského ústavu v strednej Európe na Spišskej Kapitule. Jeho keramika je súčasťou objektu Exodov v Košiciach. Robil etnografiu, archívny výskum, vyhmatával zo zabudnutia jednotlivosti.“

Výstava Petra Krupu st. bola inaugurovaná na začiatku aktuálneho ročníka kultúrno-duchovného festivalu Dni Spišského Jeruzalema 2024. Festival, ale aj spirituálny priestor a kalváriu v blízkosti Spišskej Kapitule mal veľmi rád.

1. K. ml.: „Peter Krupa st. založil, organizoval a viedol niekoľko ročníkov medzinárodného plenéra nazvaného Meditácie v Spišskom Jeruzaleme. Je preto namieste, že sa vernisáž uskutočnila práve v tejto galérii, kde sa konali prezentácie výsledkov tohto plenéra. Posledné uskutočnené stretnutie vizuálnych umelcov, posledný plenér s medzinárodnou účasťou sa konal, keď sa pod otcov zdravotný stav podpísalo závažné ochorenie. Napriek zdrvujúcej diagnóze a vyčerpávajúcim terapiám prišiel v septembri 2018 z nemocnice na Spišskú Kapitulu, tak, ako si s odhodlaním prial.

Výstava je unikátnym formátom, ktorý nebol doposiaľ prezentovaný. Danosťou miestnej galérie sú obvodové steny schodiska situované do expozičného interiéru. Na tejto pomyselnej priestorovej kocke sú umiestnené kresby, perokresby, tempery, akvarely, zaznamenávajúce spišskú krajinu a jej monumenty. Majú pôvod v niekoľkých dekádach, majú svoju pamäť a genézu.

Keď sme v jeseni v roku 2018, teda na začiatku koncipovania poslednej výstavy v Galérii mesta Levoča so spolukurátorom výstavy Petrom Milčákom diskutovali, aká bude budúcoročná výstava, ktorej termín si otec rezervoval viac ako rok v predstihu (vtedy ešte bez náznaku ochorenia), zvažovali sme rôzne alternatívy. Budúcnosť ešte čaká na iného Petra Krupu, takého, akého verejnosť nepozná. Laboroval som s myšlienkou mne prirodzenou, vtiahnuť proces ako súčasť chápania súvislostí do výsledku. Skúsenosť krajiny nanajvýš osobná – zbierka skicárov, ktorá je synonymom pobytu v krajine – v ktorej zažívaní, s otcom i mamou, som bol súčasťou od útleho veku. Práve hárky záznamov pochádzajúcich zo skicárov sme sa vtedy rozhodli doslova rozobrať z pôvodných zdrojov a vystaviť vtedy v Levoči na jeseň 2019. Dovtedy kumulácie mrakov skíc krajín nikto nestretol. Rozlúčka s otcom len o niekoľko týždňov predišla vernisáž. Zarámované skice, časť týchto hárkov tvoria aj časť výstavy v Spišskom Podhradí, sú akýmsi metaodkazom k rezultátom stojacim v priestore oproti či vedľa. Možno tak uvažovať o východiskách, ktoré tieto skice načrtávajú pre veľké realizácie, definitívne výstupy.“

Svoj vzťah k prírode odovzdával aj svojim žiakom nielen fotografiou, prácou s prírodným materiálom, ale aj prenikajúcou duchovnosťou a hudobnosťou, ktorá komunikuje s divákom.

1. K. ml.: „Otec svojich nasledovníkov učil vnímať krajinu, bola rozšíreným ateliérom. Pobyt v nej, skôr ako sa stala predmetom zobrazenia, metodicky viedol k vnímaniu ako k základnej esencii. Neexploatatívnu kvalitu krajiny predostrel z jemu najprirodzenejších pohnútok na kontempláciu.

V dramaturgii výstavy sú aj grafiky, reliéfy a kombinované techniky, teda práce, v ktorých sú zobrazené kvality, reprezentácie, koncipované do autorsky legitímnych nefyzických krajín. Tie vznikali prinajmenšom od 80. rokov a priniesli vlastný prejav, ktorý má osobnú dynamiku a dokáže spojiť zdanlivo nespojiteľné, ako Benátky Antonia Vivaldiho a Spišský hrad do jednej kompozície. Častá téma hudobného interpreta, autorovo fundamentálne prepojenie s hudbou je dielami na výstave zastúpené iba čiastkovo.“

Umelca Petra Krupu navždy spojil s Levočou Majster Pavol – divadelne jeho zosobnením na levočskom  javisku alebo televízne moderátorskými vstupmi pri slávnostnom ukončení rekonštrukcie hlavného oltára v roku 2017.  Zostala vám spomienka na otcov vzťah k stredovekému rezbárovi? 

1. K. ml.: „Otec venoval mimoriadnu pozornosť dielu Majstra Pavla, intímny vzťah mu dal dostatok poznania, kým Pavol je. Ďalekosiahle výskumy ho naplno vtiahli mimo štandardné plynutie času, tak som ja v predškolskom veku, nedržiac krok s týmto zápalom, zaspal kdesi na sedese v tme prázdneho Chrámu sv. Jakuba, kým moja staršia sestra bola účastnou na tomto internom sympoziálnom semiotickom hodovaní. Dôkazom, že to bol pre nás oboch silný zážitok, je aj to, že Danka si doteraz pamätá, čo mala vtedy oblečené a detaily rozhovoru s Mons. Klubertom. Obraz Najvyššia monštrancia sveta (2017, na fotografii – pozn. autora), tiež vystavený v galérii, je presne tým, kde sú zjavné skúmané intencie Pavla a Petra.

Metodické zdatnosti ani otcove rady si už nemám ako vypočuť či reflektovať. Moje sochy, objekty a ďalšie médiá sa ocitli v blízkosti otcovej tvorby, keď sme vo februári 2018 spoločne vystavovali vo veľkolepých priestoroch Tatranskej galérie v Poprade. Ostatné budú už len spomienkovo príležitostné.“

Pripomeňme len, že Peter Krupa st. viedol pedagogické aktivity, semináre i jemu vlastné a nezastupiteľné autorské formáty neinštitucionálneho formovania  tvorcov aj recipientov umenia. Všetky sprevádzal s didaktickou odovzdanosťou. Participoval na mnohých medzinárodných sympóziách, výstavách či prehliadkach umenia. Je zastúpený v zbierkach na Slovensku i vo svete. Žil v Spišskom Podhradí a v Levoči. Počas svojho života získal rôzne ocenenia, v  Primaciálnom paláci v Bratislave mu bola v roku 2019 udelená Cena Fra Angelico. Navždy nás opustil v tom istom roku 10. augusta  v kruhu rodiny v Spišskom Podhradí.

Tento rozhovor je zároveň pozvánkou na spomínanú výstavu, ktorá potrvá v Mestskej galérii v Spišskom Podhradí do septembra.

Eva Malíšková

 

Galéria