Aktuality

Staré auto. Hodiny a dni v garáži. Opravy a vylepšenia. Ale to je len polovica cesty za dobrodružstvom.

Nápad na projekt HaraburdyGO nie je pôvodný, existuje na Slovensku, v okolitých krajinách i vo svete, ale otec a syn  Sojákovci, v komunite „harabúrd“ kolegovia Martin a Jakub, priniesli projekt domov po vlastných skúsenostiach s účasťou na takýchto autodobrodružstvách, ale všade im niečo chýbalo. Pustili sa do vlastného eventu  rozhodnutí zlepšiť veci, s ktorými neboli spokojní: „Treba tomu dať šťavu, urobiť podujatia väčšie, zaujímavejšie, s lepšou organizáciou aj atmosférou po jednotlivých etapách,“ vraveli si. Ich plány boli pripraviť dobrodružnú výpravu pre domácich Levočanov, cestovateľskú letnú výzvu pre možno 10 áut. Po nultom a prvom ročníku, ktorý sa nedávno skončil, má komunita celoslovenský rozmer, dokonca prekročila hranice Slovenska a združuje nadšencov offroadového cestovania s približne 70 posádkami.

Jakub Soják, grafik a dizajnér, majiteľ reklamnej agentúry, organizátor eventov s názvom HaraburdyGO  už teraz pracuje na nových výzvach a nápadoch dovolenkovej výzvy, ale s nami si spomenul aj na nedávne začiatky tejto vášne tráviť voľný čas cez rok a následne dovolenku inak a nazýva ho low-cost cestovaním:

JS.: „Podujatia, na ktorých sme boli ako účastníci, boli slabé, nezorganizované. Martin prišiel s nápadom a mňa myšlienka nadchla, chytil som sa toho na 155%. Prvotný zámer bol urobiť výlet do okolia, no hneď prvý ročník mal 30 posádok, aktuálny, z ktorého sme sa práve vrátili, ich už mal 70. Účastníci prichádzajú od iných zoskupení k nám práve vďaka kvalitnej organizácii a výbornej atmosfére.“

Pre všetkých, ktorí nepoznajú vaše každodenné príspevky alebo už spracované videozostrihy z ciest pridávané na spoločenské siete, ozrejmite, prosím, čo sa skrýva za „haraburdami“? Je to životný štýl? Filozofia?

JS.: „Nie je to pre slabšie povahy, nie je to dovolenka. Je to 10-dňový challenge, 10-dňová výzva, ktorú zažijete.

V jednom prípade dovolenkujete celý život v rezorte a prežijete kolobeh: každý deň jete a bývate v hoteli, idete sa kúpať k moru alebo do hotelového bazénu, zaplatíte si komfort, ale nemáte žiadne zážitky a dobrodružstvo.

Táto dovolenka je náročná psychicky aj fyzicky. Spíme v autách alebo v stanoch. Ale najkrajšie na tom je, že spíme a stravujeme sa spolu. Sprchy máme v kempe, ale keď nenájdeme kemp, nesprchujeme sa niekoľko dní. Varíme, pečieme, grilujeme všetci spolu a hocikde v prírode – pri vode, na horách…“

Ale vo vašom prípade cesta nie je náhodná, predchádza jej príprava na oboch stranách – na strane účastníkov aj organizátorov.

JS.: „Odporúčame každému účastníkovi pred jazdou pripraviť si auto tak, aby boli posádky sebestačné. To je ideálna situácia. Niektorí to neurobia a potom to majú o to náročnejšie. Organizátorské autá sú vybavené  sprchou, vodou, záchodom, kuchyňou, posteľou, všetkým, čo môžete cestou potrebovať, a stále sú to iba hatchbagy – krátke autá. Nie sú to dlhé dodávky. Môj dvojkový golf toto všetko má.

Podstata celého eventu je jazdiť na starých autách, ktoré ľudia berú už len ako šrot, ktorý nepatrí na cestu. My chceme ukázať, že autá zo šrotoviska za pár drobných dokážu urobiť 5 tisíc kilometrov a dokážu vás odviezť po offroadových cestách. To už nie je 10-dňová dovolenka, to je životný štýl. Pred niekoľkými dňami sme sa vrátili, ale už sa záujemcovia zaregistrovali na ďalší ročník.“

Čo bude nasledovať po registrácii?

JS.:„Prídete, zaregistrujete sa ako nový účastník. A začínate: zháňate auto. Teraz si tú, napríklad felíciu za pár drobných, dávate dokopy. Celý rok ju opravujete, vylepšujete, prispôsobujete, pridáte niečo cestovateľské, zábavné. Po roku príprav to príde, zažijete 10 dní zábavy a dobrodružstva. Platí to známe: kto to nezažije, nepochopí nás.“

Sledujúc denne vaše zážitky pridávané na internet uznávam, že ľudia natočili pútavé príspevky a postovali ich na siete. Vytvorili ste výbornú atmosféru.

JS.: Každý rok ideme v októbri na pár týždňov preč, berieme dve autá a mapujeme. Štvorica prechádzame 6 krajín od kraja po kraj, hore-dole. Hľadáme zaujímavé miesta kultúrne, ľudsky, prírodne, čiže autentické miesta vo vnútrozemí, lebo každý cestuje k moru. Idete do Bulharska na Slnečné pobrežie, do Čiernej Hory cestujete opäť k moru. My sa o miestach sa dozvedáme od domácich obyvateľov, ktorí nás posielajú mimo turistických vychytávok – choďte tam, pozrite si toto. Spriatelili sme sa s mnohými miestnymi ľuďmi… Vy tieto destinácie nemáte ako nájsť, na internete nie sú. Neviete, ako tam ľudia reálne žijú. My chceme zobrať ľudí na nové miesta.

Zakaždým chceme úroveň zvyšovať

Už teraz chystáme pre účastníkov spoločné kultúrne  podujatie, pripravené domácimi, nech tých  10 dní stojí za to. Už teraz je to zážitok, ale chceme všetky ďalšie ročníky stále posúvať vyššie a máme ďalšie nové nápady.

S akými očakávaniami ste tento rok štartovali prvý ročník HaraburdyGO?

JS.: Zo spoločného štartu na Poráči sme všetci odchádzali v strese aj v obavách. Odchádzame na starom aute, ktoré sa môže kedykoľvek pokaziť, rozbiť, rozpadnúť. O to je to dobrodružstvo silnejšie. Naše očakávanie za organizátorov neviete odhadnúť. Nevieme, ako prijmú trasu účastníci. Zvlášť na nultom ročníku sme naozaj nevedeli, čo čakať. Ale 99,9 % posádok nám dalo pozitívnu odpoveď.

Aký je najpozitívnejší moment 1. ročníka? Hodnotíte niečo negatívne, stalo sa niečo neplánované, neočakávané?

JS.: „Pozitívnych vecí je strašne veľa. Druhý  večer som prišiel do kempu, kde sme sa všetci stretli po 500 km jazde. Ale nečakal som tam 30 účastníkov, ktorí prídu ku mne a spoločným príhovorom ocenia moju prácu. Dali mi najavo svoju spokojnosť.

Mali sme posádku z Maroka – Tunisanka s Holanďanom. Ja som im auto pripravoval tu doma, dal som im ho dokopy a pripravil na cestu, bez nároku na zisk, len za cenu nákladov na súčiastky. Prileteli lietadlom a nasadli do pripraveného auta. Obaja žijú a pracujú v Maroku, Sajf robí fotografa pre Liverpool a ako poďakovanie mi doniesol originálny futbalový dres FC Liverpool, potešilo ma to, hoci nie som futbalový nadšenec. Takých krásnych momentov bolo veľa.

Negatívnu vec som tento rok nezažil. Jediná zlá situácia bola moja vlastná, keď som ja ako jediný účastník nedošiel do cieľa na svojom aute, moje auto skončilo v Čiernej Hore.“

Aká je atmosféra po návrate?

JS.: „V prvom rade sa z nás všetkých stali výborní priatelia. Od návratu mám tu plno návštev, ozývajú sa a hlásia na ďalšie ročníky. Nechcem, aby ma účastníci vnímali ako organizátora, šéfa, sme kamaráti, to je hlavné. Momentálne ešte strihám videomateriál z tohto ročníka, ale už pracujeme na nových nápadoch. Novinkou sú nová webstránka aj nová zimná edícia s limitovaným počtom posádok, ktorá bude štartovať 25. decembra. Bude hlavne pre mladých, ktorí nemajú problém stráviť Vianoce v aute na cestách, ale máme aj sedemdesiatnika, ktorý má guráž ísť ďalej.  Názov Zaži svoju najteplejšiu zimu veľa prezrádza a už teraz viem, že o registráciu sa pobije 30 áut.

Letná edícia sa bude volať Sunny Coast Edition s neobmedzeným počtom áut, ale kto nás pozná, vie, že máme organizačné schopnosti zvládnuť aj tisícku. Hlavnú časť štartu a cieľa nechávam na Martina, cieľ vybavuje v Novej Hute – slovenskej dedine v Rumunsku, s tamojšími Slovákmi je výborný kamarát. Ja sa starám o trasy a všetko ostatné, najmä o ľudí, lebo tí sú základ. Presne opačná bola naša skúsenosť ako účastníkov na iných roadtripoch. Organizátori si nastavili hranice a mali s nami veľmi obmedzené vzťahy. U nás sme všetci priatelia a to ľudí chytilo za srdce.

Nedá mi neopýtať sa, ako dobrodružnú cestovateľskú  výzvu zvládali ženy? Krátkodobo zľaviť z nárokov na hygienu a komfort nie je ťažké, ale predsa len cestovať aj žiť 10 dní v repasovaných starých autách mimo vychytených turistických trás, cestami-necestami…

JS.: „Na nultom ročníku sme mali niekoľko žien, prevládali však muži. Moju priateľku som musel presvedčiť, aby išla so mnou. Bola typom dovolenkára, ktorý chcel stráviť dva týždne na rovnakej pláži pri hoteli. Teraz už netúži po žiadnom dvojtýždňovom Turecku, lebo vidí všetko, je aj v horách, aj pri mori. My, muži, vieme byť 2 týždne aj na lúke, bez sprchy, a je nám dobre, ale kvôli nej som zabezpečil na auto sprchu, dokážeme sa obaja trikrát osprchovať so 60 litrami vody.

Ďalej všetkým odporúčam spávať v aute, prípadne v zatvorenom stane – nielen kvôli ženám. Ale chodíme nižšie, ako je Chorvátsko, do subtropického pásma, kde sú momentálne premnožené hady – zmije rohaté, vyliezajú v noci a sú nebezpečné, rovnako nepríjemné a veľké pavúky, preto sú  zatvorený stan alebo auto lepšie. V rumunských horách je kvôli medveďom najlepšie auto.“

Dokáže telo v týchto – hoci vylepšených – podmienkach zregenerovať?

JS.: „Najviac zničí ľudí auto bez klímy, v ktorom je aj 60 stupňov, to je najnáročnejšie. Keď zaprší, sme radi, čo ale býva málokedy. No vzápätí prídeme k jazeru, kde zakrátko zregenerujeme. Denne robíme len približne 400 kilometrov, nie je to síce veľa, ale preto presuny nie sú až také únavné. Jazdí sa približne od siedmej do desiatej večer s pravidelnými zastávkami na čekpointoch.

Za 10 eur milión zážitkov

Celý tento projekt je vlastne silným low cost cestovaním. Za minimálny štartovací poplatok dostáva posádka veľkú podporu s mapovaním, road bookom, pohármi, tričkami a podobne. Kto by nemal sen veľa cestovať, veľa vidieť a za málo peňazí? Zatiaľ ma to baví a napĺňa. Logá, webstránku aj strihanie videí si robím sám vo vlastnej réžii, preto sú vstupné náklady pre všetkých veľmi nízke.“

Ďakujem za rozhovor.

 

Eva Malíšková

Galéria