Aktuality

V polovici apríla po symbolickom odomykaní vodných tokov a otváraní studničiek začína pstruhová sezóna aj pre rybárov. Preto sme sa vybrali na návštevu miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu. V Levoči máme aktívnu komunitu rybárov a ako občianske združenie vytvárajú ozajstné hodnoty.

Stretli sme sa s Ing. Štefanom Zuščákom, predsedom Slovenského rybárskeho zväzu. Nie je síce pôvodom z Levoče, pochádza zo Sniny, ale 23 rokov je Levoča jeho domovom. Do zväzovej funkcie ho nominovali ako radového rybára, ale v rybárskej problematike vzdelaného a skúseného. Ešte v mladosti absolvoval kurz rybárskeho hospodára a kooptovaním do funkcie sa stal v roku 2007 predsedom MO.

Ako vyzerá váš rybársky rok?

Začíname od konca. Koncom predchádzajúceho roka sa začína rybársky rok, rybári musia do 15. januára odovzdať zosumarizované povolenia na rybolov. Sumarizácia slúži ako podklad pre informáciu o tom, koľko rýb spred roka sa odlovilo, koľko zostalo. Na tečúcich vodných tokoch ryba migruje, niekedy prejde aj 15 kilometrov. Na stojatej vode máme vďaka povoleniam celkom presný hospodársky výsledok, vieme, koľko rýb by sme mali znova nasadiť. Povieme si, čo sme urobili a čo chceme urobiť. Zároveň od januára prebieha elektronické objednávanie povoleniek a v krátkom časovom limite sa odovzdajú rybárom priamo na výdajnom mieste, v sídle našej miestnej organizácie SRZ v rybárskom dome na Ulici Michala Hlaváčka. Počas roka sa zúčastňujeme súťaží, školení, aktívov, lovíme a staráme sa o naše revíry, každý člen našej organizácie odpracuje 10 hodín na zveľaďovaní našich vodných nádrží a tokov.

Odráža sa stav životného prostredia na kvalite a kvantite rýb?

Niekedy bolo v ponuke jedno mydlo, dva šampóny – brezový a žihľavový, jeden prací prášok, jar alebo pur na riad. Dnes vyberáme z ponuky množstva práškov, šampónov a aj tak je to len zlomok toho, čo odchádza do odpadu z každej domácnosti. Všetko, čo používate, tekuté aj pevné, čo sa rozpustí vo vode, mikroplasty, tabletky, antikoncepcia, drogy vylučované močom, všetko sa dostane do splaškových vôd. Dovolím si tvrdiť, že čističky odpadových vôd, ktoré máme, boli schopné odstreďovať úplne iné látky. Rezíduá látok – ťažké kovy, mikroplasty, hormóny… sa tak dostávajú do vôd. Som dlhoročný rybár a môžem povedať, že ryby jednoznačne strácajú reprodukčnú schopnosť, lebo žijú v nečistom prostredí. Poviete si, že ryba je indikátor čistoty. Ale keby sme rybu spred rokov pustili do dnešných vôd, neprežila by. Aj človek si na životné prostredie zvykol, presne tak aj ryby. Preto ich musíme dosádzať. Je to finančne náročná záležitosť. My sme hŕstka rybárov – spolu nás je čosi vyše 230 členov MO SRZ, ale dokážeme zarybniť za 12 – 13 tisíc eur. Je to veľké množstvo rýb – 1600 kg kapra, 1200 kg pstruha, 80kg lieňa, 80 kg amura, 80kg šťuky a k tomu malé rybky, ktoré sa kupujú na kusy.

Odkiaľ beriete peniaze na dosádzanie rýb?

Aj podľa legislatívy musíme na nákup rýb použiť všetky peniaze vyzbierané na povoleniach. Rybár si platí nielen povolenku, ale aj členské a iné poplatky. Práve z členského môžeme platiť ostatné veci, napríklad aj revitalizáciu vodných revírov. K tomu sú to približne dve brigády za sezónu, ktoré musíme odpracovať. Snažíme sa, aby to bolo záslužným, užitočným spôsobom a aby sme sa prírode odvďačili.

Nechcem verifikovať tých niekoľko známych vtipov o rybároch, ale zima a nezaručený úspech rybačky ma odrádza od tohto koníčka. Prečo si neberiete všetky ryby domov na obed, ale vraciate ich späť do vody?

Neexistuje zlé počasie na rybách. Iba zle oblečený rybár. A keby som bral všetky úlovky domov, nestačili by mi ani tri mrazničky. Ja osobne niekoľkonásobne viac rýb pustím, ako zoberiem domov.

Športové rybárčenie je o zmeraní ryby, zhodnotení jej vonkajšieho zjavu. Háčiky s protihrotmi, ktoré  už po prehltnutí rybou neviete vybrať z papuľky, ja už vôbec nepoužívam. Ako muškár som si zvykol na háčiky bez protihrotov. Je to veľmi šetrné. Ryba nekrváca, háčik sa ľahučko vyberie. Na Hornáde sa mi stalo, že som tú istú rybu chytil znovu po 15 minútach. Lipeň mal netypickú deformáciu tela, ktorú som si zapamätal. Prežil obe ulovenia.

Majú rybári svoje tajné finty na chytanie rýb?

Každý má niečo svoje, čo si myslí, že je najlepšie a najlepšie zaberá. Muškári si robia mušky podľa tajných postupov a svojho kumštu, kaprári všeličo kuchtia, nejaké vône aj smrady. Ryba nemá rada len vône, ale aj smrad. Taká kvasená kukurica, ktorá sa necháva vykvasiť dva-tri týždne, to by som vám neželal ovoňať, ale ryby sa idú zblázniť.

Je to pre vás naozaj relax? O čom sa rybári rozprávajú, keď trávia čas pri vode? Sedia, musia byť ticho…

Rozprávajú sa normálne nahlas. O rybách, o hocičom. Hlavne nie o práci, je to o vypnutí hlasu, ale najradšej sa nerozprávame vôbec. Je to relax, úplné vyčistenie hlavy. Mám dosť náročné povolanie v oblasti IT s pravidelným stresom a rybačka je únik z reality.

Majú rybári nejakých nepriateľov?

Jednoznačne vydry riečne, je ich tu na okolí mnoho. Vďaka nášmu zarybňovaniu sa im dobre darí vykŕmiť sa. Množia sa a vykántria rybný revír. Rybu vytiahnu na breh a zjedia iba časť, lebo nemajú núdzu o potravu. S kormoránmi nemáme problém, lebo geografia Levočského potoka nie je pre ne priaznivá a ani Levočská priehrada sa im veľmi nepáči, pretože v zime je pokrytá ľadom.

Taktiež máme pocit, že všetky bobry prišli do okolia Levoče. Ich jediné pozitívum je, že zadržiavajú vodu v prostredí budovaním hrádzí. Jeden bobor zožerie 4 a pol tony stromovej kôry ročne. To je neskutočná skaza. Ak narušíte bobrici hrádzu, do troch dní ju opraví. Ponosí kamene, konáre, tento najväčší európsky hlodavec pretvára tok tak, ako my nechceme. Jeho najväčšia záškodnosť je, že hrádzou spomalí tok, voda sa prehrieva. Keď to spraví na pstruhovom potoku, naukladá sa v ňom bahno, ktoré sa môže splaviť naraz. Lososovitá ryba – pstruh – citlivá na znečistenie by nám okamžite začala hynúť. Obrovskú škodu nám robí na Rybníkoch pri Levoči. Upcháva nám odberový kanál listami, my to prečistíme a niekedy je to potrebné aj dvakrát týždenne opakovať. Keď to urobí v letnom období, keď je teplo, odstaví kyslík a rybičky dochnú.

Z vašich publikovaných príspevkov na internete vieme o aktívnych deťoch – členoch rybárskeho krúžku, ktorých vedie pán Mgr. Branislav Klein, MPH. Spolu sú mimoriadne aktívni pri ochrane životného prostredia, čistení okolia nášho Levočského potoka.

Krúžok sme  založili iba nedávno, v minulosti fungoval a po prestávke sme sa k nemu vrátili. Vyčlenili sme prostriedky na prácu s deťmi, založili sme občianske združenie, sme vďační za poukázanie 2% z daní. Učia sa spolu o vodných tokoch, oboznamujú sa s rybárskym náčiním, technikami lovu, zúčastňujú sa súťaží a máme špičkové výsledky v ligových súťažiach. Na krúžku si vyrábajú vlastné plaváčiky, olovká, blyskáče, celé leto netrávia svoj čas v miestnosti, ale chodia na spoločné rybačky, nočné rybačky, k Sabinovu na 24-hodinové nočné preteky s fantastickou organizáciou podujatia. Výsledky za jednotlivé roky nájdete zverejnené na našej webovej stránke www.srzlevoca.sk .

Súťažia aj dospelí?

Naša miestna organizácia organizuje vždy v máji miestne kaprové preteky pre kategórie dospelých aj deti. Pri týchto športových pretekoch sa všetky ryby pustia a môžu sa loviť aj ryby, ktoré sú v tom čase chránené – ktoré nedosahujú lovnú mieru. Môžu sa uchovať v sieťke a po skončení pretekov sa pustia, pri rybárstve sú nastavené mantinely a v každom ročnom období sú iné: časové obmedzenia, dátumové obmedzenia – v marci nemôžem chytať na stojatej vode, už od prvého júna môžem na nádržiach, rybníkoch, na tečúcich kaprových vodách a štrkoviskách sa môže loviť celoročne, každá ryba má svoje obdobie hájenia – ochrany – keď sa rozmnožuje. Rybár musí vedieť, ktorú rybu kedy môže chytiť, jej minimálnu lovnú dĺžku, niektoré organizácie zavádzajú aj maximálnu dĺžku… Mám povinnosť rybu pod tento minimálny limit pustiť. Tých mantinelov je veľmi veľa.

Aj rybári sa preto musia vzdelávať.

S rybárskym lístkom je to podobne ako s vodičským preukazom. Za pytliačenie sú veľké postihy. Pytliak je niekto, kto nemá povolenie. Ale aj hociktorý rybár môže byť pytliak, lebo závažným spôsobom poruší zákon, keď nerešpektuje obmedzenia – nastavené mantinely o váhe, druhu ryby, počte privlastnených rýb a podobne. Pravidlá sú presne premyslené, aby chránili faunu, a rybári sa musia preto neustále vzdelávať.

Najbližšia naša pozvánka je na 20. máj na súťaž na Levočskej priehrade (Žabej ceste) – našej pstruhovej vode – na plevelné kaprovité kŕdelné ryby, ktoré odoberajú kyslík, produkujú odpadové látky a nemáme iný zákonný spôsob, ako sa ich zbaviť. Takto trošku priehradu odľahčíme.  Namnožili sa nám tam rastliny a dobrý spôsob, ako si s nimi poradiť, bolo nasadenie amura – malých dvojročných rybiek s dĺžkou 30 – 40 cm, ktoré pekne tieto nechcené rastliny vyjedli.

 

Nadšenie a zmysluplné trávenie voľného času je obdivuhodné, starostlivosť o faunu a flóru celospoločensky prospešná a reálna práca s deťmi a mládežou je investíciou do stavu nášho životného prostredia v budúcnosti. Prajeme úspešnú rybársku sezónu a ďakujeme za rozhovor, Petrov zdar!

                                                                                                                                                  Eva Malíšková