Aktuality

Jún je mesiacom poľovníctva a ochrany prírody a pri tejto príležitosti sme sa zaujímali o komunitu poľovníkov v našom regióne. Stretli sme sa s vedúcim kancelárie obvodnej poľovníckej komory v Levoči, JUDr. Pavlom Papcunom. Slovenská poľovnícka komora sa v rámci Slovenska delí na obvodné poľovnícke komory – orgány záujmovej poľovníckej samosprávy, ktoré pôsobia zvyčajne v územných obvodoch jednotlivých okresov. Ešte nižšou organizačnou zložkou sú jednotlivé poľovné združenia, ktoré užívajú jednotlivé poľovné revíry. Okres Levoča pozostáva z 9 poľovných revírov, ktoré užíva 9 poľovníckych organizácií a tie sú združené v obvodnej poľovníckej komore v Levoči.

Na úvod by sme chceli vyvrátiť všeobecne panujúci názor, že poľovník chodí so zbraňou po lese a číha, čo by mohol uloviť. Určite to tak nie je. Aké je hlavné poslanie poľovníkov?

Poľovník je ten, kto chodí po lese so zbraňou a číha na to, čo by mohol uloviť. Ale je to len jedna zložka z toho, čo nazývame výkonom práva poľovníctva. Tento výkon sa predovšetkým orientuje na ochranu a chov voľne žijúcej zveri. To je úplne prioritná úloha. Lov je len následnou súčasťou výkonu práva poľovníctva. Nie je samoúčelný, ale prísne regulovaný, veľmi prísne stanovený a ohraničený konkrétnymi podmienkami. Poľovníci lovia len v presne stanovenom čase, presne stanovené počty, v presne stanovenej vekovej a pohlavnej štruktúre. Výsledkom nášho lovu je, že v prírode zanechávame zdravú populáciu v primeranom počte, v primeranej pohlavnej a vekovej štruktúre. Sme ako farmári, ktorí sa starajú, aby voľne žijúca zver bola zdravá. Ešte vyšším zmyslom je prispievanie k ochrane životného prostredia. Vzťah poľovníka k prírode sa môže javiť kontroverzne: máme radi prírodu, chránime ju, na druhej strane do nej zasahujeme pomerne drastickým spôsobom: lovom. Tým najvyšším účelom je práve ochrana životného prostredia. Veľmi často hovorím o poľovníkoch, že sú v prvej línii ochrany životného prostredia. V podmienkach kultúrnej krajiny – krajiny obrobenej človekom, lesnej aj poľnohospodárskej – je ochrana životného prostredia a všetkých biotopov bez plánovanej a premyslenej regulácie voľne žijúcej zveri nemysliteľná a nerealizovateľná. Je potrebné si uvedomiť, že na Slovensku nemáme naozajstnú divočinu, 90% územia je zasiahnutého človekom. Človek v krajine hospodári a životné prostredie si prispôsobuje na svoj obraz, prispôsobuje si aj stav a kvalitu voľne žijúcej zveri. A to je prioritná úloha poľovníctva. Bežný a zaužívaný naratív, že na jednej strane sú poľovníci a na druhej sú ochranári, je nesprávny, my sme spolu na jednej lodi. Môžeme sa líšiť v parciálnych otázkach, týkajúcich sa životného prostredia, ale pri ochrane životného prostredia v najširšom zmysle má poľovníctvo nezastupiteľný význam.

Zaujímate sa aj o flóru lesa, ktorá sa v ňom nachádza?

Staráme sa o životné prostredie zveri. Nestaráme sa priamo o flóru – to je úlohou poľnohospodárov a lesníkov, ale my dbáme o to, aby zver mala dostatok potravy, pokoja, dostatok úkrytov, aby zver vo svojom životnom prostredí našla všetky svoje potreby.

Ako by ste zhodnotili stav životného prostredia pre zver v lese v súčasnosti?

Príroda je zo strany človeka čoraz viac atakovaná. Zver sa musí čoraz výraznejšie prispôsobovať prítomnosti človeka v prírode. My ľudia si málo uvedomujeme, že aj týmito mäkkými aktivitami /budovaním sídel, turistickým ruchom…/ zasahujeme do životného prostredia zveri a tá musí s nami nejakým spôsobom koexistovať. Je veľmi dôležité, aby sa aktivity v prírode, kde človek má byť hosťom, diali tak, aby boli voči prírode čo najviac citlivé. Aj preto všetky regulácie cyklistov, turizmu, pohybu človeka v prírode, ktoré sa na prvý pohľad môžu zdať obmedzujúce, majú z hľadiska ochrany životného prostredia veľmi dôležitý význam.

Má levočské združenie poľovníkov pokračovateľov? Je záujem o poľovníctvo medzi širokou verejnosťou?

V SPK každoročne organizujeme kurz pre uchádzačov o poľovný lístok, je to zo zákona povinné vzdelávanie poľovníkov, ktoré každý záujemca musí absolvovať. Kurz nie je jednoduchý, pozostáva zo 70 povinných hodín teoretickej časti, počas ktorých záujemcovia nadobúdajú poznatky zo siedmich oblastí, potom sa rozídu do jednotlivých revírov, kde v priebehu jedného roka nadobúdajú praktické skúsenosti. Kurz sa končí poľovníckou skúškou pred komisiou formou testu, ktorého úspešné absolvovanie je predpokladom, aby bol uchádzač do poľovného cechu prepustený.

Venujete sa aj mládeži?

S mládežou intenzívne pracujeme, pripravujeme pre ňu rôzne aktivity, členovia osvetovej komisie sú každý týždeň v nejakej škole alebo škôlke a s deťmi pracujú. Poľovníctvo im tak zrozumiteľne približujú. Výsledky vidíme v kurze. Dnešný človek stráca kontakt s naozajstnou prírodou. Je dôležité byť nielen konzumentom prírody, ale je nutné hlbšie chápať prírodné javy a všetky súvsťažnosti, ktoré v prírode existujú. Naši starí rodičia ich inštinktívne cítili, dnes túto citlivosť mestský človek stráca. Strácame poznanie, čo príroda naozaj je, vnímame iba povrch a pozlátko bez námahy. Zver a príroda sú omnoho komplikovanejšie, omnoho hlbšie. Je to úloha úplne všetkých. Aj v kurze vštepujem uchádzačom, aby sa za poľovníctvo nehanbili, lebo sú v prvej línii ochrany životného prostredia. Denno-denne sa starajú o to, aby zver, ktorá je integrálnou súčasťou životného prostredia, bola v dobrom stave. Keď je v dobrom stave zver, je v dobrom stave aj jej biotop.

Môžete nám v jednoduchosti priblížiť problematiku tenzie medzi poslancami NR SR – navrhovateľmi zákona a poľovníkmi na Slovensku? O aký spor išlo?

Spor ohľadom novely, resp. nového prístupu k poľovníctvu existuje už tri roky, toto bola nateraz posledná bitka, spor sa týka viacerých úrovní. Je tu spor o postavenie Slovenskej poľovníckej komory, ktorá je profilovaná ako stavovská organizácia s povinným členstvom, čo v určitej časti verejnosti naráža na nepochopenie, a sú veľmi silné tendencie členstvo v SPK zdobrovoľniť. Druhá rovina problému je rovina premnoženia zveri, lebo vzhľadom na mnohé okolnosti spôsobu poľnohospodárskej činnosti, globálne otepľovanie, zmeny klímy a z určitej časti aj z dôvodov na strane poľovníkov je naozaj niekde zver enormne premnožená. Začína spôsobovať škody a je veľmi dôležité tomuto zabrániť. Našou úlohou je dosahovať rovnováhu medzi potrebami zveri a človeka. Kde sa tá rovnováha nachádza, je už vecou interpretácie.

Je zrejmé, že v niektorých častiach Slovenska sa rovnováha vychýlila, čo spôsobuje obrovský tlak na poľnohospodárov a lesných hospodárov. Opatrenia však v novele zákona boli veľmi neodborné, jednostranne prijaté bez hlbšej diskusie. Ani my, poľovníci, nepopierame, že poľovníctvo má problémy, ktoré treba riešiť, ale len v spolupráci so všetkými zložkami zainteresovanými na ochrane životného prostredia.

Každý lesný hospodár, každý poľnohospodár svojou činnosťou na prírodu pôsobí a podieľa sa na jej ochrane. Riešenie nájdeme len v poctivom dialógu.

Boli všetci zainteresovaní vypočutí?

V tom bol problém, že neboli vypočutí, boli priam odignorovaní. Vnímam to ako neschválenie zlého riešenia problému. Bude potrebné sa k nemu vrátiť a my z poľovníckej samosprávy sa vrátime k poctivej diskusii na odbornej báze s ostatnými zúčastnenými. Je to viac odborná ako politická debata. Poľovníctvo je dnes viac veda ako hobby. Je veľmi štruktúrované, veľmi špecifikované. Často sa mi stáva, že mladí adepti sú po dvoch-troch hodinách výučby ohromení, koľko regulácií sa na jedného poľovníka vzťahuje. Poľovníctvo je veľmi prísna a zodpovedne regulovaná činnosť.

Trofej nie je naším cieľom a ani nikdy nemôže byť. Prečo sa snažíme o dobré a hodnotné trofeje? Trofej je ukazovateľom. Nehovorí o tom, že sme hladní po trofejach, ale ukazuje nám, že prácu v revíri robíme dobre. Dochovať kvalitnú jeleniu trofej je súhrnom mnohých okolností. Okrem genofondu, životného prostredia a ostatných podmienok je to naozaj mravčia práca, ktorá trvá niekoľko rokov. Keď sa trofejou jeleňa pochválime, často narážame na nepochopenie, vraj sme „trofejári“. Ale naopak, na kvalitných a hodnotných trofejach vidíme kvalitnú a hodnotnú prácu poľovníkov v revíroch. My tie kvalitné trofeje lovíme až po trofejovej kulminácii, až potom, keď jeleň už prírode odovzdal, čo mal – kvalitný genofond, to v revíri ostáva zachované. Ľuďom sa snažíme vysvetľovať, prečo je kvalitná trofej v revíri veľmi dôležitá, na chovateľskej prehliadke podľa trofeje hodnotíme správnosť lovu. Lovíme len selektívne, to znamená zver chorú, zoslabnutú alebo po kulminácii parožia. Toto sú kritériá selektívneho lovu, ktoré hodnotíme na chovateľských prehliadkach. Lovíme len zver, ktorá je nevhodná na ďalší chov.

Výsledky starostlivej práce poľovníkov sme videli na nedávnej výstave trofejí v kongresovej sále. O tom, že poľovníctvo je viac prácou ako koníčkom, niet pochýb. Zostal nám dôvod ešte sa k poľovníctvu vrátiť, jeho zaujímavými a nemenej dôležitými súčasťami sú kynológia a strelectvo. Ďakujeme za rozhovor. Poľovníctvu a lovu zdar!

Eva Malíšková, foto: archív P. P.