Aktuality

Keď sa žena stane matkou, je to jedna z najväčších životných zmien. Hneď po narodení dieťaťa sociálne siete zaplavia fotky či miery bábätka. Hoci je to navonok nádherná chvíľa, každá žena túto situáciu spracováva inak. Niektoré môžu cítiť zaplavujúcu radosť, ďalšie obavy či neistotu – aj to prirodzene k tak veľkej zmene patrí. Neskôr, pri výchove detí, sa tiež stretávajú s mnohými skúškami. Prinášame vám rozhovor so psychologičkami Nemocnice Agel Levoča, Mgr. Monikou Hasajovou a Mgr. Zuzanou Bizubovou, o pocitoch, ktoré so sebou materstvo prináša, aj o tom, ako sa s nimi popasovať.

Vraví sa, že keď sa žena stane matkou, je to najkrajšia chvíľa v jej živote. Nie každá to však prežívame rovnako. Je to predsa len veľká životná zmena, ktorá môže so sebou priniesť rôzne pocity. Ako rôzne to môžeme prežívať?

Nie všetky sme rovnaké, nie všetky zdieľame rovnaké životné okolnosti alebo máme rovnako uspokojené potreby. Inak ho bude prežívať žena, ktorá má zázemie – materiálne či emocionálne, inak niekto, komu to chýba. Inak niekto, kto si to praje, inak, koho to prekvapilo. Ten zoznam je nekonečný.

Žena po pôrode prechádza aj veľkými hormonálnymi zmenami. Môžeme si trošku porozprávať o tom, čo je popôrodné blues, popôrodná depresia a popôrodná psychóza a spoznať  základné rozdiely? 

Hormonálne zmeny matiek súvisia s emocionálnymi výkyvmi a výrazne ovplyvňujú psychiku. Emocionálne výkyvy môžu mať rôznu intenzitu aj charakter. Dopredu môžeme tušiť, ktoré ženy budú pravdepodobne ohrozené kolísaním nálady z dôvodu hormonálnych zmien po pôrode. Zjednodušene možno povedať, že ide o ženy, ktoré z minulosti poznajú depresívne rozlady v období pred menštruáciou. Pokles pohlavných hormónov pred menštruačným krvácaním je takou malou ukážkou toho, k čomu potom dochádza v prvých dňoch po pôrode, lenže v mnohonásobne väčšom rozsahu. Okrem vplyvu hormónov sa stretávame s neistotou v roli matky najmä u prvorodičiek, ktoré boli úzkostnejšie aj predtým. Niekedy sa u žien môže vzťah k novonarodenému dieťatku vytvárať pomaly aj vplyvom stresu spojeného s pôrodom. Iné ženy zas môže láska k dieťaťu paralyzovať – desí ich predstava, že by nejakým spôsobom mohli tomuto krehkému dieťatku ublížiť. Mamičky, ktoré sa trápia, že ich láska k dieťaťu nezaplaví hneď (a je ich takých veľa), majú potom z toho silné výčitky svedomia. Môže to byť pre novú mamu veľmi mätúce. Je to však v poriadku, vzťah potom vždy naskočí po tom, keď opadne prvotný stres.

Už samotné tehotenstvo aj pôrod môžu sprevádzať traumatické zážitky, z čoho sa môže  následne rozvinúť posttraumatická stresová porucha, ktorá sa prejavuje flashbackmi na traumatickú udalosť, opakovanými neodbytnými myšlienkami či pocitmi úzkosti a znepokojenia (Greekin, 2014). To vedie k vyhýbavému správaniu, napr. aj nechuti počať ďalšie bábätko. Okrem pôrodu a popôrodných telesných zmien sú emočné výkyvy spojené s adaptovaním sa na najväčšiu zmenu v životnom štýle ženy – na bábätko. Šestonedelie nemusí byť tým najkrajším obdobím v živote matky, ale rozhodne je tým najzraniteľnejším. Podľa štúdií okolo 50 – 80% matiek postihne popôrodné „baby blues“ – výkyvy nálady, problémy so spánkom, úzkosť, emočná nestabilita, prípadne znížená chuť do jedla (Bass, 2018). Tieto stavy pretrvávajú 2 týždne, ak neodznejú, nastupuje popôrodná depresia. Tá sa vyskytne u cca 13 až 20% žien po pôrode (Bass, 2018). Prejavuje sa častými myšlienkami o zlyhaní v roli matky, obviňovaním sa, nechutenstvom, únavou, letargiou, poruchami spánku.  Popôrodná alebo laktačná psychóza je napriek relatívne nízkemu výskytu veľmi závažný stav, ktorého skoré rozpoznanie je kľúčové nielen vo vzťahu k zdraviu matky, ale aj novonarodeného dieťaťa. Má viac podôb. Niektoré sú podobné epizódam maniodepresívnej psychózy s atakmi depresie, apatie, halucináciami a po nej  nastupuje atak eufórie, podráždenosti až agresivity. Typické sú poruchy pamäti, strata kontaktu s realitou a ďalšie psychotické prejavy, ktoré môžu ženu i jej dieťa ohroziť na zdraví i živote. Tu by zmeny malo zachytiť okolie, keďže žena si svoj stav neuvedomuje.

Akú úlohu v podpore a pomoci žene/mame zohráva jej rodina a blízki v začiatkoch i neskôr?  Čo by ste rodinám poradili? Ako napríklad novopečenej mame pomôcť prekonať pocity obáv, strachu, zlyhania? Lebo aj to my, mamy, prežívame. 

Novopečená mama je úplne orientovaná na svoje bábätko, je odhodlaná robiť preň všetko a dokonale. Ako superhrdinka chce mať všetko upratané, navarené, vybavené. Jej potreby tak často idú do úzadia, a to je priestor pre partnera a rodinu. Pomôcť môžu zabezpečením praktických vecí v domácnosti, ale aj podelením sa o emočný stres, obavy, nedokonalosti, bezmocnosť. Tak si mamička môže vydýchnuť i oddýchnuť, nabiť baterky. Spokojná mama je základným predpokladom pre spokojnú rodinu a zdravý vývin detí.

Vraví sa, že rodič nemusí byť dokonalý, stačí vraj byť dosť dobrý rodič a naše deti budú šťastné. Ako na seba neklásť príliš veľké nároky a ako sa zmieriť s pocitom zlyhania? 

Rodičovstvo nie je jednoduché a žijeme v spoločnosti s obrovským tlakom na výkon a s honbou za dokonalosťou, ktorá nie je reálne dosiahnuteľná. Rodičovstvu sa nikde neučíme, učíme sa vlastnou skúsenosťou, a to prináša i chybovosť a omylnosť. V krízach objavujeme svoje limity, ale aj možnosti vlastnej premeny. A nakoniec sme modelom pre svoje deti. Ak vidia, že ani pre nás to niekedy nie je ľahké, že aj my sa mýlime a je to v poriadku, dovolia si to na objavnej ceste životom i ony, dovolia si experimentovať, skúšať, hľadať. Prináša to so sebou viac skúsenostíi celkovej odolnosti a nakoniec i pestrosti v živote.

Materstvo sa spája aj s tým, že mnohí veľmi radi v tejto oblasti dávajú mamám „dobre mienené rady“. Ako sa s týmto popasovať?  

Asi sa poďakovať, iní to s nami pravdepodobne myslia dobre a snažia sa pomôcť, robia to najlepšie, ako vedia. To, čo hovoria, môže byť i zdrojom, môže priniesť niečo nové, na čo som nemyslel, čo som nepočul, nevyskúšal, ale každý sme originál a vytvárame život ako originál, tak máme i právo povedať: „Ja to mám inak, toto mi nesedí, chcem to skúsiť takto, toto u mňa nezaberá…”

Často sa stretávame aj s tým, že ak sa žena posťažuje, že je povinností na ňu „veľa“, dostane odpoveď „Nesťažuj sa, veď máš zdravé deti…“ Prečo je dôležité pre ženu niekomu sa vyrozprávať v bezpečnom prostredí aj z bežných starostí? Je dôležitá aj v tejto oblasti psychohygiena? 

Vzťahy, v ktorých sa cítime „cítení“ druhou osobou, keď vnímame, že druhý chápe a rešpektuje náš vnútorný svet, našu myseľ, sú základnými kameňmi duševného zdravia. Vďaka tomu, že máme jeden druhého, sme prežili. Keď sa na druhého napojíme, vytvárame rezonanciu, keď rezonujeme, vzájomne si lepšie uvedomujeme pocity toho druhého, ale i svoje vlastné. Dokážeme tak vytvárať súcitnú komunikáciu naplnenú empatiou a záujmom. Toto napojenie je základom pre každý zdravý vzťah, v ktorom panuje vzájomný rešpekt, láskavosť a súcit. Rešpekt znamená, že cítime rozdiely medzi sebou a druhými, rovnako znamená, že pracujeme na rozvoji prepojenia bez ohľadu na rozdielnosti. S láskavosťou vzájomne cítime svoju citlivosť i zraniteľnosť a vytvárame priestor, kde môžeme byť autentickí. Už samotné „Nesťažuj sa“ o naladení nehovorí a adresátovi prináša skôr odkaz: „Si divný, nie o.k, čo chceš?“

Kedy by žena mala spozornieť a možno vyhľadať odbornú pomoc?  Aká je cesta k psychológovi a čo človek absolvuje v začiatkoch?

Vyhľadať pomoc by mal každý, kto má pocit, že je toho priveľa, je to nad sily, ovplyvňuje to náladu i každodenný život. Najbližší ľudia nemusia byť schopní poskytnúť dostatočnú podporu a doterajšie spôsoby zvládania nám neprinášajú úľavu alebo sú len ďalším zdrojom komplikácií. K psychológovi a psychiatrovi sa dá objednať aj bez výmenného lístka. Sú to odborníci zaoberajúci sa duševným zdravím a každý disponuje vlastnými metódami práce. Každý by mal byť schopný manažovať klienta podľa jeho individuálnych potrieb. Často pracujú ako tím. Najpodstatnejším rozdielom je, že psychiater je lekár a má k dispozícii aj farmakologickú liečbu, psychológ alebo psychoterapeut má k dispozícii psychologické metódy a techniky. Ak sa u ženy po pôrode popôrodné blues prehĺbi a nestačí už podpora blízkych, vhodné je vyhľadať odbornú pomoc psychoterapeuta. U ťažších foriem, ako sú popôrodná depresia a popôrodná psychóza, je nevyhnutné čo najskôr vyhľadať psychiatrickú pomoc  s cieľom dosiahnuť uzdravenie aj za pomoci psychofarmák, po prvotnom medikamentóznom zaliečení je to vhodné kombinovať taktiež aj s psychoterapeutickou pomocou.

Zhovárala sa Mgr. Vladimíra Novotná Čajová.

FOTO: NEMOCNICA AGEL Levoča