Aktuality

Prvý jún je Medzinárodným dňom detí a my vám ponúkame príbeh úspešného mladého človeka, ktorý by mohol ísť rovesníkom aj mladším deťom pozitívnym príkladom. Dávid „BabyFace Jr.“ Kedžuch, syn reprezentačného trénera Dávida Kedžucha, sa venuje zmiešaným bojovým umeniam MMA. Pôsobí v športovom klube PIT GYM LEVOČA. Na Majstrovstvách sveta GAMMA USA – MS v roku 2022 v MMA v Nashville si vybojoval titul Majstra sveta v kategórii mládež vo veku 12 – 13 rokov. Získal aj titul Majster Slovenska 2021/2022 v SOMMA – Slovenskej amatérskej lige MMA. V tomto roku získal ocenenie v ankete Najúspešnejší športovci regiónu SPIŠ za rok 2022. O ceste k športu, o tom, ako si vybojoval titul Majstra sveta aj o jeho cieľoch sa rozprávala Vladimíra Novotná Čajová s Dávidom „BabyFace Jr.“ Kedžuchom (BabyFace Jr.) a jeho otcom Dávidom „BabyFace“ Kedžuchom (BabyFace).

Junior, odkedy sa venuješ MMA?

BabyFace Jr.: Približne od desiatich rokov.

Ale MMA bola u vás doma téma asi už skôr, však?

BabyFace: V prvom rade ďakujeme za pozvanie na rozhovor, som rád, že môžeme trošku viac porozprávať o tomto peknom športe. Dávidov príbeh s MMA začal, keď bol ešte malý. Vnímal, čo robí jeho otec, čomu sa doma venujeme, no nemal k tomu vrúcny vzťah. So športom začínal v piatich rokoch, najskôr s basketbalom, pohybovú prípravu mal s Maťom Pirščom a Tomášom Schwartzom, ktorí vedú basketbalový klub detí v Levoči. Neskôr však, niektorí vedia, iní nie, Dávidko v ôsmich rokoch ochorel. Mal hnusnú chorobu, pre ktorú musel prestať športovať. Identifikovali mu nádor na mozgu. Vtedy šiel basketbal bokom, aby sa vyliečil a aby sa dostal do stavu, v akom je teraz.

Až do stavu Majstra sveta…

BabyFace: Do stavu Majstra sveta. Samozrejme, o takýchto veciach sme vtedy nepremýšľali, ani to nepredpokladali.

Muselo to byť nesmierne ťažké, ako rodič si to neviem ani predstaviť…

BabyFace: Bolo to náročné. Z ničoho nič sa začal meniť. Ešte v tomto detskom veku mu zhrubol hlas. Začali sa na jeho zovňajšku diať zmeny ako u dospelého muža a vtedy sme zistili, že s ním nie je niečo v poriadku.

Váš príbeh je o to úžasnejší, ako ste problémy ako rodina spolu zvládli… Dávid, ak ťa predtým bojové športy nezaujímali, kedy prišiel prelom a začal si sa im venovať?

BabyFace Jr.: Myslím, že to prišlo práve po chorobe. Dovtedy som nezniesol pohľad na krv a podobne. Vnímal som bojové umenia ako veľmi tvrdý šport, no dnes ma to veľmi baví.

Najnáročnejší boj si vybojoval vlastne ešte predtým, ako si začal s MMA…

BabyFace Jr.: Áno, rád trénujem a zodpovednú prípravu sa snažím užiť si v zápase.

Ako to vo vašej rodine vyzerá? Ako dokážete skĺbiť rodinný život so športovým?

BabyFace: Všetci sa v rodine zaoberáme športom, ja aj manželka robíme tréningové prípravy. Manželka sa stará o neprofesionálov, o ženy, ktoré chcú vyzerať lepšie alebo majú nejaký zdravotný problém, ktorý potrebujú riešiť, a ja sa pracovne venujem profesionálom a športovcom. Stále sme v telocvični.

Dávid je veľmi cieľavedomý chlapec, ktorý chodí do školy a trénuje, buď veľmi skoro pred školou, alebo hneď po škole. Sám si vyskladá tréning posilňovací alebo kondičný. O 18.00 hod. začína klubový tréning MMA. Nechodí na detské tréningy, ale na tréningy, kde sú už zápasníci. Od začiatku bol šikovný, mal záujem aj chuť, víziu a konfrontoval sa už s lepšími, silnejšími, staršími chlapcami klubu.

Junior, len tak medzi nami… Je tato prísny tréner?

BabyFace Jr.: Ako kedy, podľa toho, ako trénujem. Niekedy musí byť prísny, aby som sa mohol ako zápasník zlepšovať.

Aké je koučovať svojho syna? Neviem, či by som sa vedela takto odosobniť…

BabyFace: Áno, je to trošku iné, ako keď koučujem ostatných chlapcov z klubu, ale princíp je rovnaký. Snažím sa mu radiť tak, aby dokázal vyhrať zápas. My sme pomerne malý tím a sme ako rodina. Nech je to ktorýkoľvek chlapec alebo dievča z klubu, ja ich beriem ako moje deti. Sme spolu denne a na žinenke rozoberáme nielen šport, ale aj bežné veci. Snažím sa odosobniť a všetkých doviesť k víťazstvu. Snažím sa k všetkým pristupovať rovnako.

Musím sa priznať, že kým som nenavštívila hodinu bojových umení pre deti osobne, mala som voči bojovým športom predsudky. Vnímala som to najprv tak, že deti, boje a bitky nejdú dokopy. Keď som však videla, ako funguje tréning v skutočnosti, uvedomila som si, že  vôbec nie je o bitke, ale o disciplíne, budovaní zdravého sebavedomia, vzájomného rešpektu… Aké benefity môžu mať bojové športy pre deti z vašich skúseností?

BabyFace: Deti majú rešpekt voči sparingpartnerovi, súperovi, trénerovi. Učí ich to byť cieľavedomými, presnými, učia sa zdolávať stres pred zápasmi, pretože je to individuálny šport. Do istej miery sa učia vyrovnávať s tlakom, musia byť disciplinované v tréningu, dochádzke. Je to o budovaní disciplíny a pokory v kombinácii s tvrdým tréningom.

Junior, aké benefity tréningov MMA vidíš ty?

BabyFace Jr.: Napríklad, keď mám v škole ťažký deň, vždy sa teším na tréning. Síce sa tam “maká”, ale veľmi dobre sa pritom odreagujem.

Odporučil by si to aj rovesníkom?

BabyFace: Áno, ale je dobré robiť akýkoľvek šport.

BabyFace Jr.: Presne, nie len náš šport, ale akýkoľvek iný šport je pre mládež dôležitý. Jeden veľký benefit je aj to, že môžu veľa cestovať. Boli sme v Prahe, Amsterdame, Tbilisi, na Ukrajine ešte pred vojnou. Pre nás je šport zábava. Vôbec to nie je o bojoch a bitkách.

Je tento šport vhodný aj pre dievčatá?

BabyFace: Myslím si, že áno, aj keď v našom klube sme zatiaľ veľa dievčat nemali. Teraz mám dve zverenkyne. Prešovčanku Alexandru Stašákovú, ktorá denne dochádza do Levoče na tréningy a druhá je Viktória Perháčová z Krompách, ktorá navštevuje strednú zdravotnícku školu a býva na internáte. Tiež trénuje denne.

Junior, máš kamarátov aj z iného prostredia, ako je športové?

BabyFace Jr.: Mám veľa kamarátov aj zo školy. Mnohých som volal, aby si MMA skúsili, no je to ťažký šport, nie je pre úplne každého.

BabyFace: Súhlasím, nie je pre každého, deti súčasnosti sú trošku ležérne. Keď som bol dieťa ja, skúšal som v športe všetko, aj preto som dodnes aktívny. Doba sa zmenila, myslím si, že je to najmä kvôli tomu, ako sa rozmohli počítače, sociálne siete. MMA nie je šport pre každého, no minimálne si ho každý môže vyskúšať. Zahŕňa veľa gymnastickej prípravy, atletickú prípravu, rozdielny tréning v lete. MMA je naozaj desaťboj v bojových športoch. Nesie v sebe veľa prvkov rôznych bojových umení – box, kickbox, thaibox, zápasenie, džudo, brazílske jiu jitsu, Luta Livre a ďalšie.

Junior, čo ty a počítače? Presedíš za počítačom občas aj celý deň?

BabyFace Jr.: Ani nie, hrávam počítačové hry, ale tréning nevynechám nikdy.

Hrávaš aj bojové počítačové hry, alebo radšej hru, v ktorej si staviaš domček a záhradku?

BabyFace Jr.: Hráme aj UFC, čo je bojová hra, no bavia ma športové hry.

BabyFace: Keď večer hráme hry, samozrejme, Dáivid ma porazí. Medzitým sa smejeme, rozprávame a sme spolu.

Asi najdôležitejšie je nájsť vo všetkom rovnováhu. Presuňme sa k tvojim úspechom. Aká bola tvoja cesta k úspechom?

BabyFace Jr.: Najprv som zápasil v lige SOMMA, ide o slovenskú organizáciu. Po niekoľkých zápasoch, v ktorých som mal rovnakého súpera, keďže iní tam neboli, sme vyskúšali druhú ligu MAMMAL, kde som v jeden deň porazil dvoch súperov. Vrátil som sa späť do SOMMA, kde som mal ďalšieho súpera. Bol som aj na galavečeri „I am fighter“. Najdôležitejšie je pre mňa uspieť v SOMMA, keďže, keď sa stanem Majstrom Slovenska, viem sa prepracovať do sveta.

BabyFace: Chodí nám plán mládežníckych turnajov, Majstrovstvá Európy alebo Majstrovstvá sveta. Dávid, keďže zápasil od začiatku sezóny, stal sa šampiónom ligy SOMMA, teda Majstrom Slovenska, bol nominovaný na Majstrovstvá sveta v USA v Nashwille pod záštitou organizácie GAMMA. Dávid má zatiaľ výsledky 13:0, zatiaľ neprehral a vlastne dobrými výsledkami sa prepracoval hore.

Boli sme pozvaní na podujatie „I am fighter“, kde zápasil v predzápase, ktorý bol vysielaný v televízii. Dávid mal vtedy 11 rokov a zápasil s 13-ročným protivníkom, ktorého porazil.

Dávid, čo sa odohrávalo v tvojej mysli, keď si vedel, že sa musíš postaviť chlapcovi, ktorý je starší a stavbou tela asi aj väčší?

BabyFace Jr.: Väčší nebol a videl som ho vlastne až krátko pred zápasom, keďže neprišiel na staredown, kde sme sa mali stretnúť zoči-voči. Mal som iba taký normálny stres. Vždy, keď chcete niečo vyhrať alebo niečo dosiahnuť, je tam trochu stres.

BabyFace: Mať stres v takej situácii je úplne normálne, ba až dobré. Človek je potom obozretnejší, stále v napätí, pretože ide bojovať. Posledný zápas som mal pred dvoma týždňami a aj keď mám „odzápasené“ veľmi veľa, stále cítim trochu stres.

Som reprezentačný tréner organizácie GAMMA, čiže, keď bol Dávid nominovaný na majstrovstvá sveta v Nashwille, šli sme tam spolu aj s ďalšími deťmi. Bolo to plné dobrodružstva. Do Viedne sme desiati cestovali obrovským autobusom. Následne sme leteli do Londýna a odtiaľ 9 hodín do Nashwillu.

BabyFace Jr.: Let bol dobrý, okrem občerstvenia sme tam mali aj tablety, čiže sme sa hrali aj trochu spali, cesta ubehla rýchlo.

BabyFace: Keď sme prišli do hotela v Nashville, bol už večer, s Dávidom sme boli veľmi hladní a vybrali sme sa von najesť sa. Bola to komédia, hlavne, keď sme si objednávali jedlo.

BabyFace Jr.: Mysleli sme si, že si objednávame cestoviny a doniesli nám šalát s kapustou, jablkom a inou zeleninou. Zjedol som to, no Dávid si vypýtal radšej pizzu.

Ako by ste porovnali prostredie MMA v Amerike a u nás?

BabyFace: Bolo to iné. Na mládežníckej súťaži som bol prvýkrát aj ja. Celá súťaž prebiehala v kongresovej sále hotela. U detí sa nezápasí v klietkach alebo ringu, boli tam rozložené žinenky. Atmosféra bola výborná, ľudia povzbudzovali zápasníkov.

Aké bolo získať titul Majstra sveta?

BabyFace Jr.: Mal som tri zápasy. Na prvý zápas s Američanom som sa tešil, bol som veľmi namotivovaný, chcel som vyhrať. V druhom zápase som sa postavil ďalšiemu Američanovi. Ešte stále som bol motivovaný vyhrať. V treťom zápase proti Ukrajincovi som už vládal o dosť menej, ale keď sa mi podarilo dostať sa až tak ďaleko, chcel som vyhrať. A nakoniec som aj vyhral.

BabyFace: Zápasil s chlapcami, ktorí boli dosť skúsení. V Amerike je wrestling na vysokej úrovni. Deti sa ho učia bežne v škole. Dávid má však výhodu, že je veľmi silný. Bude mať ešte len 13 rokov, no v posilňovni robí cviky neúmerné k jeho veku. Dokáže napríklad v trape zdvihnúť dvojnásobok svojej váhy. Je, samozrejme, aj technicky zdatný, no sila je jeho veľkou výhodou.

Jeho sila môže pravdepodobne súvisieť aj s jeho chorobou. V podstate má kontinuálne zvýšený testosterón. V čase choroby mu nádor zatlačil na hemisféru, i preto začal predčasne dospievať. Dávid podstúpil chemoterapiu, operáciu hlavy. Lekárom sa podarilo odstrániť časť nádoru. Pokračovali sme protónoterapiou v Prahe. Hodnoty testosterónu mal v tom čase 10-násobne vyššie ako dospelý človek. Jeho úspech je asi súhrou všetkého – sily, odhodlaného tréningu, atď.

Dávid, ty si taký malý zázrak. Z citrónov, ktoré ti život nadelil, si spravil poriadnu citronádu. Odľahčene, určite to pre vás nebolo jednoduché…

BabyFace: Bolo to náročné, bojovali sme za neho my, lekári odviedli výbornú prácu a hlavne Dávid bojoval zo všetkých síl. Zostával stále pozitívny. Väčšinu času v nemocniciach s ním bola manželka, chodievali sme na cykly chemoterapie. Bolo to ťažké, museli sme spolupracovať, makať na tom, aby boli výsledky dobré. Chvalabohu, teraz máme krásne obdobie.

Aké máš ďalšie ciele a vízie, Junior?

BabyFace Jr.: Chcem byť ako zápasník Khabib, ktorý nikdy neprehral, má skóre 29:0. Chcel by som to dotiahnuť do profiligy, najprv Oktagon, ďalej UFC, kde by som chcel byť šampiónom, keďže je to najvyššia liga.

A čo hovorí tréner, podarí sa mu to?

BabyFace: Je šikovný. Posledné kolo amatérskej ligy SOMMA je 3. júna, kde bude vo finále bojovať o titul Majstra Slovenska. Uvidíme, kedy budú Majstrovstvá Európy a mojou prioritou je, aby sa zlepšoval a aby ho to bavilo a tešilo. Nie každý, kto je šikovný, môže byť profesionál. Samozrejme, že mu budem pomáhať, ak bude chcieť byť profesionálom, ale je pred nami ešte ďaleká cesta. Je dobré, že o svojej športovej kariére takto zmýšľa, že má ciele.

Dávid, nesieš meno otca a aj  prezývku si si vybral po ňom, robíš šport, ktorému sa venuje. Je tvojím vzorom?

BabyFace Jr.:  Určite áno, bez neho by som to nedokázal. Bez neho by som tento šport na 99% nerobil. Mám výhodu, že má ocko „gym“, kam môžem chodiť trénovať. Vidím, že on zápasí, tak i ja chcem.

     Ďakujeme za rozhovor a želáme priaznivé skóre v zápasoch so súpermi na žinenke, ale najmä veľkú nulu na strane choroby či zranení.