Aktuality

September sa neodmysliteľne spája so začiatkom školského roka, pre deti a študentov je časom povinností. Pre rodičov a absolventov zas dáva priestor zaspomínať si na svoje školské roky a tiež na svojich bývalých učiteľov, ktorí nás na ceste životom ovplyvnili. Početná komunita nevidiacich a slabozrakých si takto v októbri pripomenula životné jubileum dvoch pedagógov, ktorí celý svoj profesijný život venovali zrakovo postihnutým deťom aj dospelým. Manželia Ján a Vierka Ličkovci sa spoločne dožívajú krásnych životných jubileí 90 a 75 rokov.

PaedDr. Ján Ličko sa narodil v Beňuši ako zdravý chlapec a nebyť nešťastia počas II. svetovej vojny, keď prišiel o zrak aj pravú ruku, jeho životná púť by sa uberala iným smerom. Základné vzdelanie ukončil už v Levoči a keďže jeho túžba ďalej sa vzdelávať bola silná, podarilo sa mu ako prvému nevidiacemu nastúpiť po úspešných prijímacích skúškach na gymnázium. Štúdium nevidiacich v tých časoch nebolo vôbec jednoduché, neexistovali žiadne technické pomôcky a ani asistenti, ktorí by uľahčili prístupnosť študijných materiálov. Musel si vystačiť s odhodlaním a nezlomnou vôľou všetko zvládnuť. Po úspešnom absolvovaní vysokej školy nastúpil ako učiteľ na ZDŠI pre nevidiacich v Levoči, kde okrem pedagogickej práce sa venoval mladým šachistom a recitátorom. Po zriadení Rehabilitačného strediska pre zrakovo postihnutých v Levoči v roku 1976 prešiel od mládeže k dospelým zrakovo postihnutým. Tu pôsobil skoro 30 rokov ako zástupca riaditeľa až do odchodu do dôchodku. Popri svojich pracovných povinnostiach ako pedagóg veľmi rád písal. Boli to  nespočetné články v časopisoch pre nevidiacich, metodiky jednotlivých predmetov, samotné učebnice, mnoho odborných publikácií a venoval sa aj poézii.

Vierka Ličková sa narodila v Levoči a detstvo prežila vo Svite. Do Levoče sa vrátila ako študentka pedagogickej školy a následne ako učiteľka najmenších nevidiacich v materskej škole. Svoje nadšenie pre estetiku a výtvarné umenie sa snažila priblížiť aj nevidiacim, hľadala spôsoby ako sprístupniť tento druh umenia aj im pomocou reliéfnych obrázkov a máp, ktorých sama vytvorila obrovské množstvo. Neskôr sa spolu s manželom v rehabilitačnom stredisku podieľala na tvorbe nových učebných materiálov, ktoré obohatila týmito obrázkami. Ako matka dvoch dcér sa vedela vžiť do problémov nevidiacich žien a zrakovo postihnutých rodičov. So svojimi skúsenosťami s domácnosťou i výchovou detí sa rada podelila, máloktorá žienka by nepoznala časopis Vierka.

Manželia Ličkovci celý svoj život zasvätili vzdelávaniu a výchove zrakovo postihnutých, snažili sa im uľahčiť život po každej stránke. Hádam niet oblasti, kde by nezanechali čo i len maličkú stopu: od priamej vyučovacej činnosti, cez odborné publikácie a učebnice, články  v časopisoch, organizovanie kurzov, besied, propagáciu a vytváranie pomôcok pre nevidiacich, zabezpečovanie športových súťaží a paraolympiád až po angažovanie sa v spoločenskom a kultúrnom živote. Aj vďaka ich práci a pôsobeniu môžu zrakovo postihnutí viesť normálny   život v spoločnosti a naopak, zdravá populácia viac chápe problémy hendikepovaných ľudí.

Srdečná vďaka za Vašu neoceniteľnú celoživotnú prácu v prospech zrakovo postihnutých občanov.

Vedenie Rehabilitačného strediska pre ZP, Levoča.

Redakcia Limky sa aj v mene obyvateľov nášho mesta pripája k radu gratulantov. Želáme manželom Ličkovcom veľa zdravia a radosti zo spoločne strávených dní v rodinnom kruhu.