Aktuality
Každá sekunda je rozhodujúca. V septembri si pripomíname Svetový deň prvej pomoci
Viete podať prvú pomoc? V živote sa môže každý z nás ocitnúť v situácii, kedy ju bude potrebovať alebo ju bude musieť poskytnúť. Záchranca by mal pred podaním prvej pomoci vedieť zhodnotiť situáciu, pri ktorej musí dbať aj o vlastnú bezpečnosť. Námestníčka pre liečebno-preventívnu starostlivosť Nemocnice AGEL Levoča, MUDr. Renáta Bičanovská, poskytuje v krátkom rozhovore odborné rady, ktoré by sme si mali osvojiť ako základy prvej pomoci.
„Prvá pomoc musí byť predovšetkým poskytnutá s ohľadom na vlastnú bezpečnosť a bezpečnosť zachraňovaného. Napríklad, pri záchrane topiaceho je potrebné zohľadniť, či sme dobrí plavci, pri autonehode zohľadňujeme, či máme na sebe reflexnú vestu, zapnuté varovné osvetlenie, umiestnený výstražný trojuholník a ďalšie prvky, ktoré dbajú o bezpečné prostredie pre záchrancu aj zachraňovaného,“ vraví námestníčka liečebno-preventívnej starostlivosti levočskej nemocnice MUDr. Renáta Bičanovská.
Aké sú základné životné funkcie?
Medzi základné životné funkcie patrí vedomie, dýchanie a s tým súvisiace voľné dýchacie cesty a krvný obeh. Najčastejšími stavmi, ktoré bezprostredne ohrozujú život človeka, je zastavenie dýchania, zastavenie krvného obehu, veľké vonkajšie krvácania, bezvedomie a šok. U dospelých je najčastejšou príčinou zastavenia obehu (cca 80 %) kardiálna príčina, kedy ide napríklad o poruchu rytmu srdca či infarkt myokardu.
Čo robiť v prípade, keď sa neodvážime poskytnúť prvú pomoc?
Prvá pomoc nie je o vzdelaní a zručnosti, ale o ochote, vôli a pripravenosti pomôcť. Strach, obavy a nečinnosť znižujú šancu resuscitovaného na prežitie. Každá sekunda a minúta rozhoduje nielen o tom, či sa nám podarí obnoviť krvný obeh, ale aj o plnom návrate neurologických a psychických schopností resuscitovaného. Musíme si uvedomiť, že akákoľvek prvá pomoc je lepšia ako žiadna a prvá pomoc by nemala ostať len pri zavolaní záchrannej zdravotnej služby. V situácii, keď bude potrebné poskytnúť prvú pomoc, sa môže ocitnúť každý z nás.
Existujú prípady, kedy sa radšej neodporúča prvú pomoc poskytnúť?
Ak laik nechce alebo nevie poskytnúť záchranné dychy („dýchanie z úst do úst“), napríklad aj z hygienických dôvodov či súčasnej pandemickej situácie covid-19, mal by záchranca podať prvú pomoc aspoň formou stláčania hrudníka, a to frekvenciou 100x za jednu minútu. Aj táto forma resuscitácie je jednoznačne lepšia ako žiadna.
Aké sú teda základy prvej pomoci?
- vytvorenie bezpečného prostredia pre záchrancu a zachraňovaného a zhodnotenie situácie bez ohrozenia vlastného života
- oslovenie zachraňovaného – zistenie stavu vedomia, resp. jeho ťažkostí ak je pri vedomí
- volanie o pomoc na okoloidúcich svedkov
- uvoľnenie priechodnosti dýchacích ciest zachraňovaného zaklonením hlavy a miernym predsunutím sánky – pravidelná kontrola dýchania
- zavolanie na tiesňové telefónne číslo 112 alebo 155
- poskytnutie resuscitácie – opakovaných 30 stlačení hrudníka a 2 vdychy
- po príchode špecializovanej pomoci odovzdanie postihnutého pracovníkov záchranného systému
- prvá pomoc nie je o vzdelaní a zručnosti, ale o ochote, vôli a pripravenosti pomôcť
- strach, obavy a nečinnosť znižujú šancu resuscitovaného na prežitie
- akákoľvek prvá pomoc je lepšia ako žiadna – rozhoduje každá sekunda
Informácie poskytla Mgr. Martina Pavliková
Hovorkyňa skupiny AGEL SK
