Aktuality
Slovo má silu svetla, pravdy, dôvery a priateľstva
V názve tohto článku citujeme slová básnika PaedDr. Jána Lička, ktorý nás poctil svojou návštevou v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči 20. mája 2021 v popoludňajších hodinách s manželkou Mgr. Vierou Ličkovou, aby nám porozprávali nielen o dlhoročnej praxi tyflopedagógov, ale aj o ich spoločnej knihe „Zrkadlo života“. Tieto slová zapísali ako venovanie do jednej zo svojich básnických zbierok a darovali našej knižnici pre potešenie nás i našich čitateľov. Veď vychádzajúc z vlastnej skúsenosti mu celý život záleží na sebarealizácii a integrácii zrakovo postihnutých. S manželkou Vierkou to dokazovali celým svojím profesným životom najprv v Základnej škole pre nevidiacich, neskôr v Rehabilitačnom stredisku pre zrakovo postihnutých, ale aj osobným prístupom. Ešte aj dnes to o nich platí. Napriek mnohým oceneniam ich záslužnej práce ostali skromnými a ako to sami vyjadrili „obyčajnými ľuďmi“. Nebudeme písať o tom, ako prebiehala beseda. Pre minimálny možný počet návštevníkov v zasadačke SKN kvôli pandémii Covid-19, sme besedu vysielali naživo prostredníctvom webovej stránky knižnice a kto to nestihol, môže si ju celú prehrať z archívu na nasledujúcom odkaze https://www.youtube.com/watch?v=Q-qOm0Eew5M . Žiada sa nám ešte raz manželom Ličkovcom, od ktorých sa máme čo učiť, poďakovať. A samozrejme, manželom Resutíkovcom ďakujeme tiež, zvlášť pánovi Milanovi Resutíkovi. Spisovateľ, prekladateľ, bývalý redaktor Slovenského rozhlasu, ale predovšetkým dobrý priateľ manželov Ličkovcov a všetkých nevidiacich sa podujal uviesť túto zbierku básní a spomienok do života. Pripájam ešte jeden citát; ten, ktorý zapísal Milan Resutík do návštevnej knihy v Izbe Mateja Hrebendu: „Túto izbu je treba vidieť a pamätať si ju navždy. Je dokladom toho, že ľudské srdce vidí oveľa ďalej a oveľa lepšie, než ľudský zrak.“ Poďakovanie patrí aj pani Jane Dolanskej, riaditeľke Knižnice Jána Henkela v Levoči, ktorá spestrila naše stretnutie čítaním príbehov z prezentovanej knihy.
Čo dodať na záver? Snáď len, že poézia Jána Lička, aj spomienky Viery Ličkovej, ktoré má pre svojich čitateľov k dispozícii aj knižnica Jána Henkela v Levoči, Vás určite oslovia. Pripájame malú ochutnávku v podobe básne „Levoča“.
Ján Ličko
Levoča
Nádherná medzi perlami našich miest
a vďaka Bohu vždycky prítulná
ako matka po návrate z dlhých ciest.
Statočným túžbam rada požehná
pre šťastie, akého inde takmer niet,
pre pokoj a slnko v dušiach ľudí,
pre pohodu mesta nielen našich liet,
pre nádej, že ľudskosť nepoblúdi.
Tu priezormi prstov z čujného svetla
zrno poznania našinci zobú,
aby túžba skutočné šťastie stretla
pre každý deň, každú ľudskú dobu,
preto, lebo všetci túžia byť šťastní,
ako dieťa v náručí vlastnej matky,
ako verná láska v ľúbostnej básni,
ako všetky vydarené sviatky.
Veľa miest a mnoho domov jesto
nevľúdnych i vrúcne milovaných,
avšak našim domovom je toto mesto
plné krás a ľudí dobroprajných.
oddelenie knižnično-informačných služieb SKN